– Peter Kwasniewski
Pýcha a poníženosť (tretí protiklad). – Svätú omšu dnes slávime v duchu poníženého mýtnika. – Začíname piesňou poníženého (introit). Nadprirodzené dary nesmú byť dôvodom vyvýšenosti (lekcia). Kresťan má byť ponížený, a nesmie nasledovať spupných Židov alebo pohanov (evanjelium). V duchu poníženosti blížime sa k oltáru, aby sme boli svedkami Kristovej obety a jeho príchodu (ofertórium). Ponížený obetný Baránok Boží je nám vzorom, ako ho máme prijať vo svätom prijímaní (komúnia).
Pred niekoľkými dňami som sa zapojil do verejnej diskusie pod príspevkom amerického teológa Larryho Chappa. Témou nebola liturgia, ale oveľa vážnejší problém: rastúca radikalizácia časti tradicionalistického prostredia a neschopnosť niektorých jeho najznámejších predstaviteľov jednoznačne sa dištancovať od postojov, ktoré prekračujú hranice katolíckej ekleziológie.
Uverejňujeme exkluzívne v slovenskom jazyku príhovor kardinála Gerharda Müllera, bývalého prefekta bývalého Svätého ofícia, k záležitosti vyvolanej ohlásenými biskupskými vysviackami na budúceho 1. júla zo strany Kňazského bratstva sv. Pia X. Po návrhu, ktorý prefekt Dikastéria pre náuku viery, kardinál Fernández, adresoval predstavenému FSSPX, donovi Davidovi Pagliaranimu, pri príležitosti nedávneho stretnutia 12. februára, Bratstvo odpovedalo, že nepozastaví biskupské vysviacky, ako to požadovala Svätá stolica ako podmienku na obnovenie teologického dialógu.
Schváliť ohlásené biskupské vysviacky, ale bez akéhokoľvek kánonického statusu. Požiadavka dona Pagliaraniho adresovaná pápežovi ukazuje, že to nie je Rím, kto odmieta legalizovať postavenie Kňazského bratstva svätého Pia X. (FSSPX), ale je to práve Bratstvo, ktoré si nárokuje zachraňovať duše mimo Mystického tela Kristovho.
Podľa najnovších správ plánuje radikálne tradicionalistické spoločenstvo známe ako Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX) v priebehu tohto leta uskutočniť nové biskupské vysviacky, a to aj bez súhlasu Ríma. To je, prirodzene, v priamom rozpore s kánonickým právom, ktoré takéto jednostranné kroky zakazuje. Kánonické právo navyše jasne stanovuje (kánon 1382), že takéto odpadlícke konanie so sebou nesie trest automatickej exkomunikácie, oficiálne známej ako latae sententiae.
Tradičná latinská omša sa v posledných rokoch stala bodom oddanosti i kontroverzie, pričom priťahuje rastúci počet mladých veriacich, a to aj napriek obmedzeniam zo strany Ríma.
Pre niektorých je však prvé stretnutie so starobylým rítom spojené so zmätením, skôr než sa stane bránou do hlbšieho života modlitby a obnoveného vnímania posvátna. Pomôcť prekonať túto priepasť v porozumení je jedným z cieľov novej brožúry Discovering the Latin Mass: A Travel Guide for the Curious (Objavovanie latinskej omše: Sprievodca pre zvedavých), ktorá bola napísaná ako jednoduchá a praktická príručka pre tých, ktorí s touto liturgiou len začínajú.
Kardinál Rainer Maria Woelki, kolínsky arcibiskup (Nemecko), verejne vyjadril uznanie za pastoračnú prácu, ktorú v jeho arcidiecéze vykonáva Kňazské bratstvo svätého Petra (FSSP). Kardinál ocenil spôsob, akým táto komunita slávi tradičnú liturgiu, a povzbudil mladých ľudí, ktorí v nej nachádzajú oporu pre prežívanie svojej viery.
Vstupujeme do slávenia veľkonočného trojdnia, ktorého stredobodom je Kristov Kríž s ukrižovaným Spasiteľom, z ktorého prebodnutého boku sa rodí Cirkev, jeho mystické telo. Do neho bol každý jeden z nás včlenený svätým Krstom a prostredníctvom sviatostí, ktoré z neho pramenia, sa máme každým dňom pripodobňovať viac Kristovi. Ako nám to v úvode pôstneho obdobia pripomenul Pánov predchodca, on musí rásť, nás musí ubúdať.
Hoci protestantské myslenie, ktoré preniklo súčasnú Cirkev hovorí blud, že Cirkev sa zrodila na Turíce, Cirkev sa rodí v tomto trojdní, presnejšie na Veľký Piatok z Kristovho boku. Božský Spasiteľ však už dnes, keď bol so svojimi, anticipuje túto obetu Kríža a ustanovuje dve základné sviatosti, na ktorých stojí svätá Cirkev – sviatosť Eucharistie a sviatosť kňazstva.
Dokument začína všeobecnou tézou, že „dejiny liturgie … sú dejinami jej neustáleho ‚reformovania‘ v procese organického vývoja“. Práve na takéto tvrdenia vymysleli právnici pojem suppressio veri – zatajenie, teda zamlčanie niečoho pravdivého. Lebo hoci je pravda, že v dejinách liturgie došlo k mnohým reformám, je rovnako pravda, že dejiny liturgie sú dejinami silnej kontinuity, ako nám svätý otec Benedikt XVI. opakovane pripomínal. A práve divoké prerušenie tejto kontinuity v rímskom ríte, ktoré priniesla pokoncilná reforma, ho viedlo k vydaniu motu proprio Summorum Pontificum ako k nutnému kroku na vyliečenie tohto roztrhnutia.
