Dokument začína všeobecnou tézou, že „dejiny liturgie … sú dejinami jej neustáleho ‚reformovania‘ v procese organického vývoja“. Práve na takéto tvrdenia vymysleli právnici pojem suppressio veri – zatajenie, teda zamlčanie niečoho pravdivého. Lebo hoci je pravda, že v dejinách liturgie došlo k mnohým reformám, je rovnako pravda, že dejiny liturgie sú dejinami silnej kontinuity, ako nám svätý otec Benedikt XVI. opakovane pripomínal. A práve divoké prerušenie tejto kontinuity v rímskom ríte, ktoré priniesla pokoncilná reforma, ho viedlo k vydaniu motu proprio Summorum Pontificum ako k nutnému kroku na vyliečenie tohto roztrhnutia.

Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia pápeža Benedikta XVI. prinášame preklad rozhovoru s jeho dlhoročným osobným sekretárom Mons. Georgom Gänsweinom. Rozhovor sa dotýka otázky svätosti Josepha Ratzingera, jeho duchovného odkazu a tichej, no vytrvalej „povesti svätosti“, ktorá sa okolo jeho osoby postupne formuje.

Strata posvätného tvaru ide ruka v ruke s eróziou autority, hierarchie a zmyslu. A predsa práve preto, že je pokles už taký pokročilý, môžu sa vytvárať podmienky pre skutočnú obnovu.

Maďarskí liturgickí bádatelia sú v kontakte s New Liturgical Movement už takmer 20 rokov. Nedávno výskumná skupina stojaca za databázou Usuarium získala päťročný grant od Maďarskej akadémie vied, aby sa po spracovaní stredovekých misálov posunula ďalej – k rírituálom, teda knihám, ktoré zachytávajú mimoriadne obrady liturgického roka alebo obsahujú formule sviatostí a svätenín, požehnaní, exorcizmov a rôznych ďalších obradov.

S veľkou radosťou preto zdieľame tieto úryvky z nedávneho rozhovoru s Dr. Miklósom Földvárym, zakladateľom a hlavným riešiteľom výskumnej skupiny. Hovorí v ňom o inkulturácii, stredovekom dedičstve, dvojznačnom vzťahu Cirkvi k európskej histórii a o tom, čo môže akademický výskum ponúknuť tým, ktorí chcú tradíciu aj prakticky uvádzať do života.

Lev XIV. vsadil na odvážnu stávku, keď si vybral svoje meno a otvorene sa prihlásil k svojmu veľkému predchodcovi. Podobne ako Lev XIII. bude potrebovať viac než len čiastkové odpovede na dobu. Je dobré, že vo svojich prvých verejných slovách ako pápež zdôraznil pokoj voči všetkým. Katolíci by sa nemali príliš rozčuľovať, ak bude naďalej presadzovať imigračné a klimatické problémy. Sú to „problémy“, ktoré nesmerujú k podstate toho, čo viera potrebuje, aby bola v polovici 21. storočia relevantná. Bude však potrebovať pevnejší filozofický a teologický rámec pre toto úsilie – najmä v snahe premyslieť nádeje a nebezpečenstvá umelej inteligencie –, ako to urobil Lev XIII. vo svojom oživení tomizmu. Bude zaujímavé – a príznačné – sledovať, kto bude vybraný, aby v tomto úsilí pomohol.

Veľká časť rozhovoru, ktorý kardinál Gerhard Ludwig Müller poskytol v Ríme Nicole Winfieldovej z Associated Press, bola venovaná ústrednej otázke tradičnej latinskej omše – ústrednej preto, lebo František sa rozhodol urobiť ju takou tým, že vytvoril rozkol v záležitosti, ktorú Benedikt XVI. vyriešil pokojne.

Kath.net dokumentuje príhovor Gerharda kardinála Müllera, emeritného prefekta Kongregácie pre náuku viery, na tohtoročnom stretnutí „Summorum Pontificum“ 26. 10. 2024 počas liturgického slávenia v Bazilike svätého Petra v plnom rozsahu vo vlastnom, neautorizovanom pracovnom preklade – kardinál Müller sa na týchto dňoch zúčastnil ako delegát Biskupskej synody.

Prinášame Vám na stránke Spolku latinskej omše kázeň Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa, ktorú predniesol počas slávenia tradičnej latinskej svätej omše v kaplnke Fatimskej Panny Márie v priestoroch trnavskej arcibiskupskej kúrie na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 2019, čím sa začalo pravidelné slávenie tradičných latinských svätých omší v Trnave. Pri príležitosti piateho výročia Vás pozývame aj k modlitbe za Mons. Oroscha.

Otec Francesco Giordano, diecézny kňaz a profesor, riaditeľ rímskej pobočky Human Life International, prednášajúci na prvom ročníku konferencie Dilexi decorem domus tuae, hodnotí aktuálny ročník a celkovo konferenciu Spolku latinskej omše: Vidím len a len zlepšenie. Predovšetkým pozvanie veľadôstojného pána profesora Pabla Blanca Sarta, posledného laureáta Ratzingerovej ceny, bolo pre toto každoročné stretnutie na Slovensku o osobnosti Ratzingera veľmi dôležité. Okrem toho bol obohatením diskusie aj profesor Roberto de Mattei, odborník na Druhý vatikánsky koncil.
Úprimne dúfam, že tieto konferencie o Ratzingerových myšlienkach, popri svätých omšiach, ktoré sa slávia so všetkou dôstojnosťou, ktorú si Boh vyžaduje, napomôžu tomuto krásnemu hnutiu, aby skrze neho duše viac vnútorne rástli v Bohu.

Katolícka cirkev dnes s veľkou radosťou oslavuje slávnosť apoštolov Petra a Pavla. Sám Pán buduje svoju Cirkev na skale v osobe svätého Petra, ktorý spája všetkých kresťanov vo vyznávaní Ježiša Krista, Syna živého Boha.

Toto spasiteľné vyznávanie Božieho Slova, ktoré sa stalo telom v Kristovi, je možné len vtedy, ak božské poslanie apoštolov pokračuje aj po ich smrti a ak sa ich autorita naďalej vykonáva v Kristovom mene. List rímskej cirkvi kresťanom z Korintu, pripisovaný Klementovi, tretiemu biskupovi na Petrovom stolci v Ríme, svedčí o apoštolskej postupnosti biskupov.

Príspevok, ktorý predniesol páter Claude Barthe na  13. konferencii Medzinárodného centra liturgických štúdií, sa zaoberal témou: Koncelebrácia pontifikálnej svätej omše na Zelený štvrtok v Lyone, pozostatky starorímskych koncelebrácií.

Započíname Veľký pôst zjednotením sa s naším Pánom v jeho eucharistickej obete, sviatostnej obnove jeho obety na Kalvárii. Naša opravdivá účasť na dnešnej svätej omši je nielen uznaním našej hriešnosti, našej potreby spásy, ale aj prejavom dôvery v Božiu najmilosrdnejšiu odpoveď na našu ľútosť, dôvery v pomoc Božej milosti a vo večný život. Preto sa budeme modliť nad obetnými darmi v Sekréte: „Pane, prosíme Ťa, učiň nás schopnými priniesť Ti tieto dary, ktorými oslavujeme začiatok tohto velebného tajomstva.“