Odhalený dokument kardinála Rochea z mimoriadneho konzistória o tradičnej latinskej omši

Niwa Limbu

foto: The Catholic Herald

Zverejnený bol dokument ostro kritický voči tradičnej latinskej omši, ktorý vypracoval kardinál Arthur Roche ako prefekt Dikastéria pre bohoslužbu a disciplínu sviatostí. Text uverejnili novinári Diane Montagna a Nico Spuntoni po tom, čo ho kardinál Roche distribuoval počas mimoriadneho všeobecného konzistória v Ríme 7. – 8. januára 2026. Dokument je datovaný 8. januára 2026 a predtým koloval výlučne súkromne medzi členmi Kolégia kardinálov.

Dokument ostro kritizuje pokračujúce používanie tradičnej latinskej omše, zároveň dôrazne obhajuje liturgickú reformu po Druhom vatikánskom koncile a odmieta návrat k predkoncilovej forme rímskeho rítu ako normatívnej možnosti pre Cirkev.

Text stavia svoju argumentáciu na jazyku Druhého vatikánskeho koncilu a tvrdí, že liturgická reforma musí vychádzať zo starostlivej teologickej, historickej a pastoračnej reflexie, aby „zdravá tradícia mohla byť zachovaná a zároveň zostal otvorený priestor pre legitímny pokrok“ – princíp priamo odvodený z konštitúcie Sacrosanctum Concilium.

Dokument ďalej uvádza, že reforma bola vždy súčasťou liturgického života Cirkvi. Sleduje jej vývoj od ranej kresťanskej liturgie cez stredoveké sakramentáre, reformy po Tridentskom koncile až po zmeny vyplývajúce z Druhého vatikánskeho koncilu. Pritom konštatuje: „História liturgie je dejinami jej neustáleho reformovania v procese organického vývoja.“

Osobitná pozornosť sa venuje tridentskej reforme sv. Pia V. Po Tridentskom koncile mala jej cieľom zachovanie jednoty Cirkvi. V bule Quo primum sa zdôrazňuje, že ako v Cirkvi existuje jediný spôsob recitovania žalmov, mal by existovať aj jediný rít pre slávenie omše.

Text podčiarkuje, že jednota a reforma sú neoddeliteľne späté s liturgickým rítom. Rity síce obsahujú kultúrne prvky, ktoré sa v čase a priestore menia, no zároveň umožňujú účasť na nemennej paschálnej tajomstve.

Citujúc pápeža Benedikta XVI., dokument odmieta chápať tradíciu ako statickú alebo mŕtvu skutočnosť: „Tradícia nie je prenos vecí alebo slov, zbierka mŕtveho materiálu, ale živá rieka, ktorá nás spája s počiatkami – rieka, v ktorej sú počiatky stále prítomné.“

Na tomto základe text trvá na tom, že liturgická reforma z Druhého vatikánskeho koncilu nie je v rozpore so skutočným významom tradície, ale predstavuje jedinečný spôsob, ako jej slúžiť.

Dokument opakovane varuje pred oddeľovaním tradície od reformy: „Udržiavanie pevnej tradície a otváranie priestoru legitímnemu pokroku nemožno chápať ako dve oddelené činnosti.“ Bez pokroku sa tradícia môže stať nezrozumiteľnou, zatiaľ čo pokrok bez tradície degeneruje na patologické hľadanie novôt.

Výrazne je prítomné aj učenie pápeža Františka. Dokument cituje jeho prejav Dikastériu pre božskú bohoslužbu z roku 2024: „Bez liturgickej reformy neexistuje reforma Cirkvi.“ Reforma liturgie je tu opísaná ako úloha duchovného, pastoračného, ekumenického a misionárskeho oživenia.

Dokument uznáva aj nedostatky v prijímaní reformy a uvádza, že aplikácia reformy trpela a naďalej trpí nedostatkom formácie (a v tejto súvislosti volá po obnove formácie v seminároch).

Samostatná časť sa venuje tradičnej latinskej omši. Tvrdí sa v nej, že pokračujúce používanie starších liturgických kníh bolo od pontifikátu sv. Jána Pavla II. iba koncesiou, ktorá nikdy nemala viesť k ich propagácii. Dokument sa výslovne odvoláva na motu proprio Traditionis custodes pápeža Františka, podľa ktorého bolo obmedzené používanie Misála z roku 1962 povolené s cieľom ukázať cestu k jednote v používaní liturgických kníh promulgovaných po koncile.

Dokument napokon zdôrazňuje, že Misál Pavla VI., promulgovaný v súlade s dekrétmi Druhého vatikánskeho koncilu, predstavuje jediný výraz lex orandi rímskeho rítu v súčasnej Cirkvi.

V závere text odmieta predstavu, že spory o liturgiu sú len otázkou osobného vkusu či preferencií, a cituje pápeža Františka:

„Problém je predovšetkým ekleziologický: nevidím, ako je možné uznať platnosť koncilu a zároveň neprijať liturgickú reformu, ktorá z neho vzišla.“

Preložené z The Catholic Herald.