Kázeň kardinála Burkea na svätej omši v bazilike svätého Petra vrámci púte Summorum Pontificum 2025
foto: OSV News
(RÍM, Pápežská bazilika sv. Petra vo Vatikáne) Prinášame Vám prepis kázne kardinála Burkea, ktorú kázal na svätej omši, ktorá sa konala v bazilike svätého Petra ako vrchol púte k Petrovmu stolcu Summorum Pontificum prvýkrát za posledné roky, teda od motu proprio Traditionis Custodes.
Zároveň Vám odovzdávame pozdrav, ktorý pred svätou omšou počas rozhovoru s otcom Ľubomírom Urbančokom, kaplánom Spolku latinskej omše na Slovensku adresoval kardinál Burke všetkým slovenským veriacim oddaným Tradícii.
otec Ľubomír Urbančok pri incenze klerikov počas svätej omše, ktorú celebroval kardinál Burke v bazilike sv. Petra 25.10.2025
Je pre mňa hlbokou radosťou sláviť pontifikálnu svätú omšu pri Oltári Katedry sv. Petra ako vyvrcholenie púte Summorum Pontificum v roku 2025. V mene všetkých prítomných vyjadrujem úprimnú vďaku tým, ktorí s veľkou obetavosťou a oddanosťou pracovali na jej uskutočnení. Svätú omšu obetujem za veriacich Cirkvi na celom svete, ktorí sa usilujú chrániť a podporovať krásu Usus Antiquior rímskeho rítu. Nech dnešná obeta pontifikálnej omše povzbudí a posilní nás všetkých v láske k nášmu eucharistickému Pánovi, ktorý skrze apoštolskú Tradíciu a s neúnavnou a nevyčerpateľnou láskou k nám sviatostne obnovuje svoju obetu na Kalvárii a živí nás neporovnateľným ovocím tejto obety: nebeským pokrmom svojho Tela, svojej Krvi, svojej Duše a svojho Božstva.
Keď dnes slávime svätú omšu Panny Márie v sobotu, kontemplujeme bolestné a nepoškvrnené Srdce Márie, vzaté do slávy, ktoré nikdy neprestáva biť láskou k nám – deťom, ktoré jej Božský Syn, umierajúc na kríži, zveril do jej materskej starostlivosti. Keď Pán vyslovil slová: „Žena, hľa, tvoj syn! … Hľa, tvoja matka!“, keď sa obracal k svojej Matke a k svätému Jánovi apoštolovi a evanjelistovi, ktorí stáli pod krížom, vyjadroval tým podstatnú pravdu o spáse, ktorú pre nás dosahoval: úplnú spoluúčasť svojej Matky, blahoslavenej Panny Márie, na diele vykúpenia.
Boh Otec vo svojom pláne lásky pre našu večnú spásu chcel, aby blahoslavená Panna Mária od prvého okamihu svojho počatia mala účasť na milosti vykúpenia, ktorú jej Božský Syn získal na Kalvárii. Svojím Nepoškvrneným počatím bola Mária od samého počiatku celá pre Krista – a v Kristovi celá pre nás. Prostredníctvo našej spásy skrze bolestné a nepoškvrnené Srdce Márie sa zrkadlí v posledných slovách, ktoré podľa evanjelií vyslovila Panna Mária. Obrátila ich k služobníkom na svadbe v Káne, keď sa k nej v úzkosti obrátili pre nedostatok vína. Mária ich znepokojenie obrátila k svojmu Božskému Synovi, ktorý bol tiež pozvaný na hostinu, a povedala im svoju materinskú inštrukciu:
„Urobte všetko, čo vám povie.“
Tieto jednoduché slová vyjadrujú – odhaľujú – tajomstvo Božieho materstva, skrze ktoré sa Panna Mária stala Matkou Boha a priniesla na svet vteleného Božieho Syna pre našu spásu. Tým istým tajomstvom zostáva aj naďalej prostrednicou všetkých milostí, ktoré nevyčerpateľne a bez prestania prúdia zo slávneho a prebodnutého Srdca jej Božského Syna do sŕdc Jeho bratov a sestier, adoptovaných v krste, keď konajú svoju pozemskú púť do večného príbytku s Ním v nebi. Sme synmi a dcérami Márie v jej Synovi, Božom Synovi, ktorý sa stal človekom. So starostlivosťou matky priťahuje naše srdcia k svojmu nepoškvrnenému a oslávenému Srdcu a vedie ich k Jeho najsvätejšiemu Srdcu, keď nám opakuje tie iste slová:
„Urobte všetko, čo vám povie.“
V blahoslavenej Panne Márii kontemplujeme „najdokonalejší výraz“ večnej Božej Múdrosti – Božieho Syna, Slovo, ktoré pôsobí od počiatku stvorenia, ktoré usporadúva všetko, a predovšetkým ľudské srdce podľa Božej dokonalosti – „či už pre jej výnimočnú vernosť, s akou žila svoje povolanie Pánovej služobnice, alebo preto, že v nej, ako v Matke Krista, Božie plány dosiahli svoje plné naplnenie“. Ona je podľa inšpirovaných slov Knihy Sirachovej „matkou krásnej lásky, bázne, poznania a svätej nádeje“.
S naplnenou nádejou veríme, že náš Pán, vtelená Božská Múdrosť, vyslyší modlitby Matky Božej milosti, stále prítomnej pred Jeho tvárou, a zľutuje sa aj nad našou generáciou, obnovujúc poriadok lásky, ktorý Boh vpísal do stvorenia – a najmä do srdca každého človeka.
Usilujúc sa každodenne spočinúť srdcom v slávnom a prebodnutom Srdci Ježiša, ohlasujeme svetu pravdu, že spása prišla na svet.
Zjednotení s Nep oškvrneným a slávnym Srdcom Márie priťahujeme duše ku Kristovi – plnosti Božieho milosrdenstva a lásky, prítomnej medzi nami v Jeho svätej Cirkvi.
Tento rok slávime sté výročie zjavenia Dieťaťa Ježiša spolu s Pannou Máriou Fatimskou ctihodnej Božej služobnici sestre Lucii dos Santos 10. decembra 1925, ako aj sté výročie vydania encykliky Quas Primas pápeža Pia XI., ktorou ustanovil v Cirkvi slávnosť Krista Kráľa neba a zeme.
Týmto vydávame svedectvo o pravde, že náš Pán Ježiš Kristus je Kráľom všetkých sŕdc skrze tajomstvo Kríža a že Jeho Panna Matka je prostrednicou, skrze ktorú vedie naše srdcia, aby stále hlbšie prebývali v Jeho Najsvätejšom Srdci.
Pri zjavení ctihodnej Božej služobnici sestre Lucii dos Santos nám Pán ukázal bolestné a nepoškvrnené Srdce Panny Márie, pokryté množstvom tŕňov pre našu ľahostajnosť, nevďačnosť a hriechy.
Najmä Panna Mária Fatimská si želá chrániť nás pred zlom ateistického komunizmu, ktorý odvracia srdcia od Ježišovho Srdca – jedinej prameň spásy – a vedie ich k vzbure proti Bohu a poriadku, ktorý On vložil do stvorenia a vpísal do sŕdc ľudí.
Svojimi zjaveniami a posolstvom, ktoré zverila pastierikom – svätým Františkovi a Hyacinte Martovým a ctihodnej Lucii dos Santos – posolstvom určeným celej Cirkvi, Panna Mária upozorňovala na vplyv ateistickej kultúry, ktorý prenikol aj do Cirkvi, čo viedlo mnohých k odpadnutiu a opusteniu právd katolíckej viery.
Zároveň nás Panna Mária naučila konať skutky lásky a zadosťučinenia za urážky voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Jej Nepoškvrnenému Srdcu prostredníctvom pobožnosti prvých sobôt v mesiaci.
Táto pobožnosť spočíva v sviatostnej spovedi, v dôstojnom prijatí svätého prijímania, v recitovaní piatich desiatkov svätého ruženca a v spre vádzaní Panny Márie rozjímaním o tajomstvách ruženca.
Z posolstva Panny Márie jasne vyplýva, že iba viera, ktorá stavia človeka do jednoty srdca s Najsvätejším Srdcom Ježišovým – skrze prostredníctvo Jeho Nepoškvrneného Srdca – môže človeka zachrániť pred duchovnými trestami, ktoré vzbura proti Bohu nevyhnutne prináša na jednotlivcov, spoločnosť i Cirkev.
Pobožnosť prvých sobôt je našou odpoveďou poslušnosti voči nebeskej Matke, ktorá určite vyprosí všetky milosti, ktoré tak naliehavo potrebujeme – my i celý svet.
Táto pobožnosť nie je jednorazovým úkonom, ale spôsobom života: každodenným obrátením srdca k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu pod vedením a ochranou bolestného a nepoškvrneného Srdca Márie – na Božiu slávu a spásu duší.
Keď rozjímame o vzbure proti poriadku a pokoju, ktorý Boh vtlačil do každého ľudského srdca – o vzbure, ktorá strháva svet a dokonca Cirkv u do rastúceho zmätku, rozdelenia a sebazničenia – chápeme, ako to pochopil pápež Pius XI., dôležitosť nášho kultu Krista ako Kráľa neba a zeme.
Takýto kult nie je ideológiou. Nie je uctievaním nejakej myšlienky či abstraktného ideálu.
Je to spoločenstvo s Kristom Kráľom, najmä v Najsvätejšej Eucharistii, v ktorej chápeme, prijímame a žijeme aj svoje vlastné kráľovské poslanie v ňom.
Je to realita, do ktorej sme povolaní vstúpiť – realita poslušnosti Božiemu zákonu vpísanému do našich sŕdc a do samotnej prirodzenosti všetkých vecí.
Je to realita našich sŕdc, zjednotených s Nepoškvrneným Srdcom Márie, ktoré nachádzajú svoj odpočinok čoraz plnšie v Najsvätejšom Srdci Ježišovom.
Dnešná pontifikálna omša sa slávi podľa najstaršej formy rímskeho rítu – Usus Antiquior.
Cirkev si pripomína 18. výročie promulgácie motu proprio Summorum Pontificum, ktorým pápež Benedikt XVI. umožnil pravidelné slávenie omše podľa tejto formy, používanej už od čias svätého Gregora Veľkého.
Keď dnes máme milosť zúčastniť sa na svätej obete omše, nemožno nemyslieť na všetkých veriacich, ktorí počas kresťanských storočí stretli Pána a prehĺbili svoj život v N ňom práve prostredníctvom tejto starobylej formy rímskeho rítu.
Mnohí boli inšpirovaní k hrdinstvu svätosti až po mučeníctvo.
Tí z nás, ktorí sú dosť starí na to, aby vyrastali v modlitbe podľa Usus Antiquior, si nemôžu nespomenúť, ako nám táto forma pomáhala udržať pohľad upretý na Ježiša, najmä pri odpovedaní na naše povolanie v živote.
A napokon nemôžeme neďakovať Bohu za to, ako táto vznešená forma rímskeho rítu priviedla mnohých k viere a prehĺbila vieru tých, ktorí po prvý raz objavili jej neporovnateľnú krásu vďaka ustanoveniam Summorum Pontificum.
Vzdávame vďaky Bohu, že prostredníctvom Summorum Pontificum celá Cirkev dozrieva k stále hlbšiemu pochopeniu a láske k veľkému daru posvätnej liturgie, tak ako nám bola odovzdaná v nepretržitej línii apoštolskej tradície – od apoštolov a ich nástupcov.
Skrze posvätnú liturgiu, v našom uctievaní Boha „v duchu a pravde“, je Pán s nami najdokonalejším spôsobom možným na tejto zemi – je to najvyšší výraz našho život v ňom.
A tak, keď dnes kontemplujeme veľkú krásu rímskej omše, nechajme sa ňou inšpirovať a posilniť, aby sme tú istú krásu odzrkadľovali v dobrote nášho každodenného života – pod materinskou ochranou Panny Márie.
Pozdvihnime teda naše srdcia, zjednotené s Nepoškvrneným Srdcom Márie, k slávnemu a prebodnutému Srdcu Ježiša, otvorenému pre nás v eucharistickej obete, skrze ktorú On sviatostne sprítomňuje svoju obetu na Kalvárii.
Pozdvihnime naše srdcia – naplnené radosťami aj utrpeniami – k nevyčerpateľnému prameňu Božieho milosrdenstva a lásky, dôverujúc, že v eucharistickom Srdci Ježišovom budeme utvrdení v pokoji a posilnení niesť kríž našich bolestí s tou istou dôverou, s akou ich niesla Panna Mária.
Takto, pod neustálym a milosrdným pohľadom blahoslavenej Panny Márie, budeme môcť verne a s celým srdcom napredovať po ceste našej pozemskej púte až do nášho večného domova v nebi.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Zdroj: blog Messainlatino
