Účasť otca Ľubomíra na Letnej univerzite Lepanto: Teologicko-filozofická reflexia umelej inteligencie

Zdroj: otec Ľubomír

Fabio Fuiano

Letná univerzita nadácie Lepanto, ktorá v tomto jubilejnom roku oslávila svoje desiate výročie, sa konala v Subiacu od 17. do 20. júla 2025. Ambiciózna téma bola červenou niťou všetkých odborných prednášok, ktoré sa počas týchto dní odohrali: Svet na rázcestí. Náboženské, politické a morálne otázky v ére Leva XIV.

Práce sa začali vo štvrtok popoludní krátkym úvodom prezidenta nadácie a riaditeľa kurzov Roberta de Matteiho. Prvá sekcia zahŕňala hlbokú teologickú prednášku mariológa otca Alessandra Maria Apollonia na tému spoluvykúpenia Márie. Františkánsky teológ stručne vysvetlil, ako tento titul, hoci so sebou prináša ťažkosti s interpretáciou – podobne ako v minulosti všetky tituly Panny Márie –, je súčasťou tradície Cirkvi, ako aj učenia pápežov, aspoň až do Benedikta XV. Aj nový pápež Lev XIV. sa vo svojej nedávnej homílii počas omše slávenej na liturgickú pamiatku Márie, Matky Cirkvi, ukázal otvorený možnosti spoluvykúpenia, keď vyhlásil, že materstvo Márie „prostredníctvom tajomstva kríža urobilo nepredstaviteľný skok: matka Ježiša sa stala novou Evou, pretože Syn ju spojil so svojou vykupiteľskou smrťou, zdrojom nového a večného života pre každého človeka, ktorý prichádza na tento svet“

V piatok otvoril konferenciu expert na geopolitiku a strategický poradca Marco Rota, ktorý vo svojej správe poskytol prehľad o súčasnej medzinárodnej situácii. Súčasný globálny poriadok je už najmenej tridsať rokov veľmi nestabilný, a to najmä z troch hlavných dôvodov: (a) vzostup Číny, ktorá sa snaží nahradiť Ameriku ako svetového lídra, (b) čiastočná kríza amerického modelu 20. storočia, (c) vznik a rýchla kríza Európskej únie. To viedlo k celosvetovej vojne, ktorá sa neobmedzuje len na vojenskú oblasť, ale aj na oblasť ekonomickú, obchodnú a finančnú. Médiá venujú veľký priestor rusko-ukrajinskému a izraelsko-palestínskemu konfliktu, pričom nezaznamenávajú obrovský rozsah skrytého konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi, najmä na úrovni spravodajských služieb, ktoré využívajú kognitívne stratégie zamerané na formovanie verejnej mienky.

V druhej časti dopoludňajšej sekcie vystúpil Dr. José Antonio Ureta, riaditeľ TFP a prezident Avenir de la Culture, ktorého príspevok sa zameral na úlohu Západu v katolíckej geopolitike. Najskôr poskytol exkurz o pôvode pojmu „geopolitika“ ako vednej disciplíny, ktorá spája geografické, politické a sociálne aspekty, ako aj o rôznych geopolitických prúdoch založených na pragmatickom a darwinistickom determinizme, ktorý vníma vzťahy medzi štátmi ako neustály konflikt o nadvládu a prispôsobenie sa. Proti tomuto pohľadu stojí pohľad Cirkvi, ktorej eschatologický a misijný pohľad na geopolitiku má ako konečný cieľ spásu duší a slávu Božiu.

V popoludňajších hodinách sa obe sekcie zamerali na tému umelej inteligencie (AI). Najskôr prednášal otec Ľubomír Urbančok z trnavského arcibiskupstva a po ňom prof. Lorenzo Gasperini. AI je oblasť štúdia a výskumu, ktorá je aktívna už desaťročia a vďaka „slávnemu“ chatbotu ChatGPT je dnes dobre známa širokej verejnosti. Otec Ľubomír načrtol niektoré morálne a filozofické smernice na rámcové vymedzenie problému týkajúceho sa programovania a využívania umelej inteligencie, pričom okrem iného pripomenul, ako ju pápež Lev XIV. chcel postaviť do centra svojho pontifikátu, považujúc ju za „novú sociálnu otázku“ našej doby, podobne ako to urobil Lev XIII. s priemyselnou revolúciou v 19. storočí. Ako všetky nástroje používané človekom, umelá inteligencia je sama osebe morálne neutrálna, ale nadobúda morálny význam v závislosti od zámerov toho, kto ju používa, a preto ju treba analyzovať vo svetle princípov filozofie perennis a morálnej teológie. Napriek tomu jednou z možných hrozieb umelej inteligencie, najmä v jej „silnom“ význame, je snaha vyrovnať sa - ak nie prekonať - ľudskú inteligenciu s cieľom, ktorý je transhumanistický a posthumanistický, utopicky urobiť z človeka Boha alebo ho dokonca nahradiť v čoraz širších oblastiach spoločnosti.

Profesor Gasperini sa naopak zameral na politické a sociálne aspekty, vyjadril obavy z vplyvu umelej inteligencie na svet práce a zdôraznil riziko, že tieto technológie môžu ohroziť dôstojnosť ľudskej práce, keďže podniky budú nahrádzať pracovníkov strojmi a algoritmami. Podľa prednášajúceho by bolo vhodné, aby zákonodarca s ohľadom na prirodzený rozum primerane obmedzil negatívne dôsledky, ktoré by tento nástroj mohol mať, a venoval pozornosť aj výchovnej úlohe Cirkvi.

Po prezentáciách nasledovali početné otázky účastníkov, ktorí sa snažili zistiť, či je možné, okrem ideologického prístupu, ktorý sa skrýva za vývojom umelej inteligencie a ktorý ju robí nebezpečnou v rukách nepripravených ľudí, uvažovať o návrhu umelej inteligencie špeciálne vyškolenej na poskytovanie odpovedí v súlade s katolíckou doktrínou. Otázka zostáva otvorená, ale určite predstavuje oblasť štúdia pre ďalšie hlbšie skúmanie tejto témy. 

Sobota sa začala tradičnou návštevou účastníkov v Sacro Speco a kláštore Santa Scolastica. Popoludňajšie práce začali prednáškou prof. Roberta de Matteiho o Levovi XIV., s osobitným zameraním na Petrov primát a význam pápežskej neomylnosti, najmä vzhľadom na smutnú a stále aktuálnejšiu zhodu progresívneho a tradicionalistického sveta v postojoch proti neomylnosti. Podľa niektorých by sa totiž autorita pápeža mala znížiť, pretože je príčinou diktátorského smerovania pápežstva. Ide o pokušenie, ktoré treba odmietnuť, pretože Cirkev prežila svoje najhoršie chvíle, keď sa šírili schizmy a herézy, práve vtedy, keď bolo pápežstvo slabé, zatiaľ čo jej obdobia renesancie sa realizovali práve za silných pápežov. Navyše, najlepšou zárukou proti diktátorskému vývoju je práve uplatňovanie charizmy neomylnosti, keďže sa uplatňuje ako záruka zachovania viery a dodržiavania božského a prirodzeného zákona.

Nasledoval prof. Corrado Gnerre, významný apologét v katolíckom prostredí a riaditeľ Cammino dei Tre Sentieri. Vo svojej zaujímavej prednáške sa zameral na dielo revolúcie, alebo alternatívne, dielo „kontraprozreteľnosti“, zamerané na zničenie štyroch hlavných pojmov katolíckej kultúry: reality, času, histórie a krásy. Prostredníctvom reprezentatívnych obrázkov profesor následne ilustroval, ako je možné obnoviť to, čo bolo zničené revolúciou, prostredníctvom jasného učenia svätého Augustína.

Práce boli ukončené príspevkom profesora Roberta de Matteiho, ktorý – vo svetle učenia dr. Plinia Corrêu de Oliveira vo svojom diele Revolúcia a kontrarevolúcia a posolstva z Fatimy – opísal príčiny a rôzne etapy revolučného procesu, ktorý viedol k morálnej a duchovnej kríze našich čias. Osobitne príspevok objasnil rozdiel medzi tradicionalistickým postojom a kontrarevolučným postojom, ktorý – bez popretia prvého – ho obohacuje o svoju teológiu dejín. Prezident Nadácie Lepanto sa pozastavil nad významom katolíckej militancie, pričom za vzor predstavil „malomocného kráľa“ Balduina IV., ktorý napriek svojej hroznej chorobe – vďaka svojej odvahe a nadprirodzenému duchu – porazil moslimov v bitke pri Montgisarde 25. novembra 1177.

Na záver opát zo Subiaca, dom Mauro Meacci, pozdravil účastníkov a pripomenul dôležitosť vernosti rímskemu pápežovi a podelil sa o svoje nádeje v súvislosti s pontifikátom Leva XIV., ktorý sa práve začal.

Zdroj: corrispondenzaromana.it