Kardinál Sarah: Cirkev nemôže vyhlásiť vojnu veriacim, ktorí sa zúčastňujú na latinskej omši

Kardinál Robert Sarah ocenil rozhodnutie Benedikta XVI. z roku 2007 rozšíriť prístup veriacich k latinskej omši. Obmedzenia, ktoré v roku 2021 zaviedol pápež František, však označil za rozhodnutie, ktoré nebolo „ani múdre, ani úctivé“.

„Ako Cirkev nemôžeme viesť vojnu proti tým, ktorí sa nábožne zúčastňujú na svätej omši, len preto, že uprednostňujú jednu jej formu pred druhou. Je to krátkozraký a čisto ideologický postoj, a teda ani pastoračný, ani kresťanský,“ vyhlásil kardinál Robert Sarah 27. augusta. „Je to škodlivé a pre Cirkev ničivé.“

Sarah a význam tradičnej liturgie

Kardinál Sarah, bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, hovoril minulý týždeň pre taliansky denník Il Giornale o význame tradičnej liturgie. Jej počiatky siahajú do čias pápeža Gregora Veľkého, ba aj do ešte skorších období. Na celom svete sa slávila až do Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1962 až 1965.

Po koncile sa starobylá liturgia do veľkej miery prestala používať, hoci niektorí kňazi ju naďalej slávili. Marcel Lefebvre, arcibiskup senegalského Dakaru, jej zostal verný a založil Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX) s výslovným cieľom zachovať tradičnú latinskú omšu a v opozícii voči niektorým reformám Druhého vatikánskeho koncilu.

FSSPX bolo dvakrát vyhlásené za nachádzajúce sa v stave schizmy, naposledy v roku 2026, a jeho biskupi boli exkomunikovaní.

Od Summorum pontificum k Traditionis custodes

Od polovice osemdesiatych rokov začala Svätá stolica zmierňovať faktický zákaz. V roku 2007 pápež Benedikt XVI. prostredníctvom motu proprio Summorum pontificum povolil všetkým kňazom sláviť podľa starobylej liturgie, ktorá podľa jeho vyjadrenia nikdy nebola právne zrušená.

Benedikt XVI. rozlíšil tradičnú latinskú omšu, označenú ako „mimoriadna forma“, od novej omše, označenej ako „riadna forma“.

V roku 2021 pápež František odvolal rozhodnutie svojho predchodcu a prostredníctvom motu proprio Traditionis custodes výrazne obmedzil používanie rímskej liturgie spred reformy z roku 1970.

„Jedným z účinkov uvoľnenia slávenia mimoriadnej formy bol pozitívny vplyv na slávenie riadnej formy, ba povedal by som aj náprava prípadných zneužití pri jej slávení,“ uviedol Sarah.

„Tieto zneužitia predstavujú veľmi závažné skutky, no riadna forma sa s nimi nikdy nesmie stotožňovať. Objavenie mimoriadnej formy pomohlo mnohým kňazom lepšie sláviť svätú omšu.“

Rozhodnutie, ktoré nebolo „ani múdre, ani úctivé“

„Domnievam sa, že Benedikt aj v tomto prípade zaujal hlboko pokorný a demokratický postoj,“ pokračoval kardinál, pripomínajúc rozhodnutie z roku 2007.

„Chcel umožniť jej čo najširšie rozšírenie, aby Boží ľud mohol v priebehu desaťročí sám rozhodnúť, ktorá forma lepšie zodpovedá prežívaniu viery. To všetko bolo zrušené prostredníctvom Traditionis custodes, ešte za života emeritného pápeža.“

„Nepovažoval som to za múdre ani úctivé rozhodnutie. Benedikt, človek mierny ako baránok, sa však nechal ponížiť, a tak v tichu a modlitbe obetoval Bohu svoje utrpenie, aby sa ešte hlbšie zjednotil s Kristovou bolesťou za jeho Cirkev a prispel k jej očisteniu.“

„Neobmedzovať umelo obrady, ktoré existujú stáročia“

Sarah vyhlásil, že „prístup k uznaným obradovým formám, ktoré existujú už stáročia, sa nikdy nesmie umelo obmedzovať dekrétmi“.

„Ak by nejaký obrad neslúžil viere, zanikol by sám od seba. Ak však vieru uchováva a rozvíja, chráňme sa pred jeho obmedzovaním, pretože by sme tým obmedzovali uchovávanie a šírenie samotnej viery.“

Zdroj: EWTN, 1. septembra 2026. Prevzaté z blogu Messa in Latino, Luigi Casalini, 12. septembra 2026.