V Anglicku sa opäť bude sláviť svätá omša podľa sarumského úzu
Mons. Bernard Longley udelil predbežný súhlas so slávením najmenej dvoch svätých omší vo svojej arcidiecéze podľa starobylého sarumského úzu, ktorý sa po protestantskej reformácii prestal používať. Jeho rozhodnutie sa opiera o pôsobenie Benedikta XVI. a dnes už zaniknutej Pápežskej komisie Ecclesia Dei.
Sarumský úzus, stredoveká podoba slávenia rímskej liturgie v anglickej diecéze Salisbury, by sa mohol opäť vrátiť do života Cirkvi.
Sarumský úzus nebol samostatným obradom odlišným od rímskeho, ale jeho miestnym variantom čiže „úzom“, s vlastnými liturgickými knihami, kalendárom, obradnými a hudobnými osobitosťami. V stredoveku sa rozšíril ďaleko za hranice Salisbury a stal sa jednou z charakteristických podôb katolíckej bohoslužby v Anglicku. Po víťazstve protestantizmu v 16. storočí však táto tradícia z bežného života Katolíckej cirkvi vymizla.
O to prekvapivejšie je, že po viac než štyroch storočiach birminghamský arcibiskup udelil predbežný súhlas s použitím sarumského úzu pri slávení niekoľkých svätých omší vo svojej arcidiecéze. Mons. Bernard Longley tak odpovedal na žiadosť veriaceho Petra Caffreyho, ktorý požiadal o povolenie zorganizovať slávenie svätej omše podľa tohto úzu pri dvoch príležitostiach.
Ide o celkom nečakaný krok. V priebehu nasledujúcich storočí sa objavilo viacero pokusov o obnovenie tejto liturgickej tradície. Niektoré vzišli z anglikánskeho prostredia, spomedzi anglokatolíkov, ktorí túžili obnoviť predreformačnú tradíciu. Aj v Katolíckej cirkvi sa v roku 1996 uskutočnil pokus o opätovné slávenie podľa sarumského úzu. Na Merton College v Oxforde sa vtedy slávili dve sväté omše so súhlasom vtedajšieho birminghamského arcibiskupa Mons. Mauricea Couvea de Murville. Kongregácia pre Boží kult však tieto slávenia vyhlásila za nedovolené a požiadala, aby sa neopakovali.
Čo sa odvtedy zmenilo, že súčasný arcibiskup povolil slávenie podľa tohto starobylého anglického liturgického úzu? Táto zmena úzko súvisí s Benediktom XVI. a s jeho želaním, aby starobylá a nová forma rímskeho obradu jestvovali vedľa seba a navzájom sa obohacovali.
Pápež Benedikt XVI. vo svojom motu proprio Summorum Pontificum uviedol, že starobylá rímska liturgia nebola nikdy zrušená, a povolil jej používanie v celej Cirkvi. V nadväznosti na to boli Pápežskej komisii Ecclesia Dei, ktorá sa týmito záležitosťami zaoberala, predložené otázky týkajúce sa postavenia sarumského úzu. Vtedajší sekretár komisie Mons. Guido Pozzo odpovedal na tieto dubia 10. decembra 2013 dvoma zásadnými závermi: sarumský úzus Cirkev nikdy formálne nezrušila a každé liturgické slávenie podľa neho sa musí konať na zodpovednosť miestneho ordinára, teda diecézneho biskupa, a pod jeho dohľadom.
List, ktorým birminghamský arcibiskup povoľuje slávenie, sa výslovne odvoláva práve na túto odpoveď komisie Ecclesia Dei na predložené dubia. Podľa uvedenej odpovede mu ako miestnemu ordinárovi pre Oxford prináleží povoľovať používanie tejto starobylej anglickej liturgie a dohliadať naň, keďže nebola zrušená.
Mons. Longley vyšiel žiadosti veľkoryso v ústrety a požaduje iba splnenie niekoľkých formálnych podmienok: písomnú žiadosť celebrujúceho kňaza, súhlas jeho predstaveného, ak nejde o kňaza arcidiecézy, a súhlas farára kostola, v ktorom sa majú sväté omše sláviť.
Hoci list Mons. Longleyho Petrovi Caffreymu, ktorým tieto slávenia povoľuje, z iniciatívy samotného Caffreyho voľne koluje na internete, na webovej stránke arcidiecézy zatiaľ nebol oficiálne zverejnený. Preto je namieste opatrnosť obvyklá v podobných prípadoch.
Treba tiež pamätať na to, že pomery sa opäť zmenili. Pápež František v roku 2019 zrušil komisiu Ecclesia Dei a ovzdušie v Ríme v posledných rokoch nebolo práve priaznivé obnovovaniu starobylých liturgických úzov. Nemožno vylúčiť, že kardinál Arthur Roche, prefekt Dikastéria pre Boží kult, rozhodnutie birminghamského arcibiskupa odmietne a plánované sväté omše podľa sarumského úzu sa napokon neuskutočnia.
Zdroj: InfoCatólica
