Kántrový Piatok vo Veľkom Pôste
Štácia u dvanástich svätých apoštolov
Kristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu a pokánia). – Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovali sviatosti krstu a pokánia, preto sa chrám svätých apoštolov čoskoro stal penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávali úkony spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým uzmierujeme Boha za hriechy spáchané v minulom štrvťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, v ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekcia) a na zmytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanjelium).
Štvrtok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Vavrinca in Paneperna
Prežívame mučeníctvo pokánia za svoje hriechy. – Cirkev venuje kazdý štvrtok Veľkého pôstu kajúcnikom, predtým verejným hriešnikom, teraz nám všetkým. Na mieste, kde teraz stoji chrám štácie, podstúpil svätý Vavrinec mučenícku smrť pálením. Máme ho nasledovať ohňom tvrdého sebazapierania. Introit je zo sviatku svätého Vavrinca (10. augusta). Aj graduál sa vzťahuje na neho. Lekcia nás povzbudzuje konať pokánie, lebo všetci sme osobne zodpovední za svoje hriechy. Cirkev prosí za svojich kajúcnikov skrze ženu kananejskú (evanjelium).
Kántrová Streda vo Veľkom Pôste
Štácia vo veľkom chráme Panny Márie
Podľa vzoru Mojžiša a Eliáša a príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). – Naše veľkopôstne pokánie sa podobá výstupu Mojžiša na vrch Sinaj (I. lekcia) a štyridsaťdennému putovaniu Eliáša na vrch Horeb (II. lekcia). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablysne už aj pri dnešnej svätej omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia pred nami stojí Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky kántrové stredy trávime u Matky Božej. Dnešné evanjelium zjavne súvisí so štáciovým chrámom.
Prvá Nedeľa Pôstna – Invocabit
Kristus je naším vzorom v boji proti nepriateľom duše (zmyselnosti, pýche a lakomstvu). – Pôvodne sa touto nedeľou začínal Veľký pôst (porovnaj sekrétu). Táto nedeľa sa počítala medzi významnejšie dni liturgického roka. Práve preto bola štácia v najpoprednejšej bazilike celého kresťanstva, v chráme Božského Spasiteľa. ináč zasvätenom aj svätému Jánovi Krstiteľovi. Lateránska bazilika je aj dnes sídelným chrámom Svätého Otca.
Príklad Božského Spasiteľa nás učí, ako máme zasvätiť dobu Veľkého pôstu: pôstom, bojom proti sebe a proti diablovi (evanjelium). Svätý Pavol nám pripomína „čas milosti a deň spásy“ (lekcia). Je ním Veľký pôst. Budeme bojovať so Spasiteľom, ktorému Otec prisľúbil pomoc a ochranu anjelov. Pripomína to Žalm 90, z ktorého sú všetky spevy omše (traktus). Pokušiteľ zneužíva slová tohto žalmu a práve preto Cirkev pokladá za odôvodnené ich prízvukovať a správne užívať.
Popolcová Streda
Začíname sa postiť s Ježišom Kristom. – Vstupujeme do vážnej doby Veľkého pôstu. Kedysi obliekali verejných hriešnikov do kajúceho odevu, posýpali ich popolom a vylučovali spomedzi veriacich. Dnes sa všetci sa podrobujeme tomuto obradu. Nesmie však byť len vonkajším úkonom, musí siahať do najhlbších záhybov našej duše. Dnes si vážne uvedomujeme, že za svoje hriechy dlhujeme Bohu náhradu. V Ríme sa veriaci schádzali v chráme svätej Anastázie. Tu pápež posvätil popol a sypal ho na hlavy prítomných. Potom sa pohla kajúca procesia do kostola svätej Sabíny na Aventíne. Veriaci spolu s pápežom vykonali túto cestu bosí.
Popol je znakom pominuteľnosti, smútku a pokánia. V Starom zákone si Židia sypali popol alebo prach na hlavu, keď ich postihol veľký smútok. Popol je z ratolestí, posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku.
Svätenie popola – Kňaz prichádza k oltáru v pluviáli fialovej farby, bozká ho v strede na znak lásky ku Kristovi a potom prejde na stranu lekciovú. Spieva sa antifóna a potom sa kňaz modlí na strane lekcie štyri orácie. Kňaz pokropí popol svätenou vodou a okadí ho. Potom nasleduje sypanie popola na hlavy. Kňaz popolom robí krížik na čelo kľačiaceho a pritom hovorí: Meménto, homo, quia pulvis es, et in púlverem revertéris. – Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš.
Svätá omša – Myšlienky omšových textov poukazujú na spôsob pravého pokánia, ktoé sa má spojiť s nádejou odpustenia (introit, traktus). Po napomenutí proroka Joela (lekcia) nás sám Božský Spasiteľ poučuje o duchu pôstu (evanjelium). Z ofertória vyznieva nádej víťazstva, ktoré sa uskutoční pri svätom prijímaní, keď si zaumienime žiť podľa zákona Božieho (komúnia).
Utorok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätej Balbíny
Život kresťana má byť milosrdným dávaním a poníženou službou. – Dobročinná rímska pani, svätá Balbína a vdova zo Sarepty nás učia k dobročinnosti (lekcia), ktorú prikazuje Spasiteľ ako poníženú službu spolublížnym (evanjelium).
Pondelok po Druhej Nedeli Pôstnej
Štácia u svätého Klimenta
Trpiaci Daniel (Kristus) sa prihovára za Jeruzalem (Cirkev). – Svätým krstom nás Pán vyviedol zo zajatia hriechu. Stali sme sa mu nevernými a znovu sme upadli do zajatia, ale spejeme k radostnému vyslobodeniu (lekcia). Aj pre Krista je smrť na kríži bránou k vzkrieseniu (evanjelium).
Utorok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Anastázie
V hluku tohto sveta putujeme v ústrety Kristovi. – Procesia veriacich viedla z chrámu svätého Mikuláša „vo väzení“ do chrámu svätej Anastázie, ktorý založila pravdepodobne Anastázia, nevlastná dcéra cisára Konštantína. Pred chrámom sa schádzali mnohé cesty a na námestí pred ním bol trh, na ktorom sa čulo kupčilo. Pri spomienke na cesty tohto sveta si veriaci uvedomovali cesty Božie, vedúce do blaženej večnosti (lekcia) a z chrámu svojho srdca vyhnali všetok hluk svetských myšlienok (evanjelium) najmä pri svätej omši, keď sa pripravovali na stretnutie s Kristom.
Pondelok po Prvej Nedeli Pôstnej
Štácia u sv. Petra v okovách
Kristus, náš Pastier a Osloboditeľ z okov hriechu. – U svätého Petra sa cítime ako ovečky, ktoré Spasiteľ vedie na dobrú pastvu (lekcia). Dáme sa ním viesť, a preto nás pri poslednom súde spozná ako svoje stádo, oddelí od hriešnikov (baranov) a vovedie do večného ovčinca (evanjelium). V poslednej orácii (nad ľudom) prosíme o oslobodenie z okov hriechov (porovn. štáciu).
Sobota po Popolcovej Strede
Po noci veľkopôstneho pokánia svitne ráno radostného stretnutia so vzkrieseným Spasiteľom. – Omša poukazuje na to, že pôvodne bola vigíliou pred prvou nedeľou pôstnou. Omša sa slávila na úsvite v nedeľu. Symbolika tmy a svetla sa tu krásne uplatňuje a príchod Spasiteľa s východom Slnka už naznačuje jeho budúce vzkriesenie a naše stretnutie s ním (evanjelium).
Piatok po Popolcovej Strede
Náš pôst majú sprevádzať skutky milosrdenstva, najmä almužna. – Obidvaja štácioví svätí (Štácia u svätého Jána a svätého Pavla) sú príkladom obetavej lásky k blížnemu a hlavne almužníctva (sviatok 26. júna). Aj lekcia a evanjelium nás k tomu povzbudzujú.
Štvrtok po Popolcovej Strede
Cirkev sa prihovára za svoje dietky, pripojme sa k nej. – Vo svojom veľkopôstnom boji sa odporúčame do ochrany kresťanského bojovníka svätého Juraja, ktorý premohol pekelného draka. Modlitba bojujúcej Cirkvi za svoje dietky (introit) bude mať taký účinok ako modlitba kráľa Ezechiáša (lekcia) a príhovor rímskeho stotníka (evanjelium). Predobrazom kresťanského bojovníka Juraja je starozákonný Ezechiáš a novozákonný vojak. Tieto tri postavy sa predstavujú v novšej liturgii. Sú nám vzorom boja a modlitby plnej dôvery.
Popolcová Streda
Začíname sa postiť s Ježišom Kristom. – Vstupujeme do vážnej doby Veľkého pôstu. Kedysi obliekali verejných hriešnikov do kajúceho odevu, posýpali ich popolom a vylučovali spomedzi veriacich. Dnes sa všetci sa podrobujeme tomuto obradu. Nesmie však byť len vonkajším úkonom, musí siahať do najhlbších záhybov našej duše. Dnes si vážne uvedomujeme, že za svoje hriechy dlhujeme Bohu náhradu. V Ríme sa veriaci schádzali v chráme svätej Anastázie. Tu pápež posvätil popol a sypal ho na hlavy prítomných. Potom sa pohla kajúca procesia do kostola svätej Sabíny na Aventíne. Veriaci spolu s pápežom vykonali túto cestu bosí.
Popol je znakom pominuteľnosti, smútku a pokánia. V Starom zákone si Židia sypali popol alebo prach na hlavu, keď ich postihol veľký smútok. Popol je z ratolestí, posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku.
Svätenie popola – Kňaz prichádza k oltáru v pluviáli fialovej farby, bozká ho v strede na znak lásky ku Kristovi a potom prejde na stranu lekciovú.
Svätá omša – Myšlienky omšových textov poukazujú na spôsob pravého pokánia, ktoé sa má spojiť s nádejou odpustenia (introit, traktus). Po napomenutí proroka Joela (lekcia) nás sám Božský Spasiteľ poučuje o duchu pôstu (evanjelium). Z ofertória vyznieva nádej víťazstva, ktoré sa uskutoční pri svätom prijímaní, keď si zaumienime žiť podľa zákona Božieho (komúnia).