Nedeľa Kvinkvagézimy – Štácia u sv. Petra
Kristus nam ukazuje cieľ boja: Kalváriu (smrť) a svetlo (zmŕtvychvstanie).(Dalším vzorom je svätý Peter.) Cieľ nasledujúceho Veľkého pôstu udáva nám liturgia tejto nedele: boj a víťazstvo – odumretie a zmŕtvychvstanie. S Kristom máme zomrieť a s Kristom povstať k novému, dokonalejšiemu životu.
V mene Krista Spasiteľa, chystajúceho sa na smrť, spievame introit; s ním, z lásky k nemu a z lásky k celému ľudstvu chceme trpieť (lekcia). Po krížovej ceste nasleduje víťazstvo a po tme pokánia svetlo vzkriesenia (evanjelium). Aj my chceme prekonať s Kristom duchovnú liečbu Veľkého pôstu, aby sme na duši očistení a obnovení začali nový, dokonalejší život. Spasiteľ prichádza medzi nás ukázať nám cestu pokánia a otvoriť nám zrak pre cesty Božie. Pri svätom prijímaní sa nás dotýka ako voľakedy slepého v Jerichu.
Kandidátov krstu menovali „osvietencami“ (illuminati, photizomenoi). Sväté evanjelium má ohľad predovšetkým na nich. V duchu týchto aj my hľadáme Kristovo svetlo.
Kostol svätého Petra je dnes strediskom svätej Cirkvi pri bohoslužbách. Vo svätom evanjeliu poukazuje Božský Spasiteľ na svoje horké umučenie a svätý Peter doslovne nasledoval svojho Majstra až na kríž.
Sv. Mateja, apoštola
Hlásateľ vzkrieseného Krista. – Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý bol po nanebovstúpení Pána zvolený za apoštola namiesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Svätá Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike svätého Mateja.
Antiochijská Stolica sv. Petra
Patrí mu chvála na stolici starších. – Tento sviatok slávime na pamiatku toho, že sv. Peter pred konečným usadením v Ríme sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii.
Sv. Valentína, kňaza a mučeníka
Ozdobený mučeníckou korunou. – Bol rímskym kňazom, ktorý zomrel za Krista asi v roku 269. Hrob má vo vlastnom kostole v Ríme.
Piata Nedeľa po Zjavení Pána
Kristus je naším Sudcom, – pripravujeme sa na stretnutie s ním. – Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia sudcovská moc. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci sa s ním stretneme pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj nám Kristus odpustil (lekcia). Na tomto svete spolunažívajú v Kristovej ríši dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ); lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu alebo trest (evanjelium). Vo svätej omši sa často stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes venuje liturgia svätú obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo štastlivo.
Sv. Agáty, panny a mučenice
Naša duša má byť Agatou (dobrou). – Po sviatku svätej Cecílie v novembri, svätej Lucie (svetlá) v decembri a svätej Agnesy (čistá) v januári nasleduje vo februári deň svätej Agáty (dobrá). Svätá panna a mučenica bola najvyšším ideálom svätosti u prvotných kresťanov. Preto aj omšový kánon obsahuje ich mená. I svätá Agáta pretrpela za Krista vyberané muky. Zmučenú uzdravil svätý Peter apoštol. Po nových utrpeniach zomrela v žalári v Katánii (na Sicilii) okolo roku 250. Jej závoj zachránil Katáncov od nebezpečenstva lávy, a preto ju aj dnes vzývajú ako ochrankyňu pred požiarom. ]ej hrobom sa honosí dóm v Katánii.
Svätá omša prezrádza radosť Cirkvi (introit) nad stálosťou telesne slabej panny (lekcia). Pán si zobral svoju nevestu na nebeskú svadbu (evanjelium).
Sv. Blažeja, biskupa a mučeníka
Jeho smrť nám prináša uzdravenie. – Bol biskupom Sebaste (Arménsko), vykonal mnoho zázrakov, medzi iným zachránil istého chlapca od nebezpečenstva zadrhnutia. Pre svedectvo za Krista mu sťali hlavu asi v roku 316. Hrob má v Paríži. Prislúcha medzi štrnástich svätých pomocníkov a je ochrancom pred nemocami hrtana. Preto dnes kňaz posviaca dve sviece, dotýka sa nimi hrdla veriacich a dáva požehnanie týmito slovami: „Na príhovor svätého Blažeja, biskupa a mučeníka, Boh nech ťa chráni od choroby hrdla a od každého iného zla.“
Sv. Františka Saleského, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Biskup dobrotivého srdca. – Narodil sa v Annecy (severné Francúzsko). Ako ženevský biskup horlivo pracoval na obrátení švajčiarskych kalvínov. So svätou Františkou de Chantal (sviatok 21. augusta) založil preslávnu ženskú rehoľu Navštívenia, z ktorej pochádzajú svätice: svätá Margita Alacoque a svätá Bernadeta Soubirous. Pre jeho hlboké asketické spisy mu Cirkev priznala titul učiteľa Cirkvi. Zomrel 28. decembra 1622. Dnes je výročný deň prenesenia jeho tela do kostola Navštívenia v Annecy (1623); jeho ostatky sa stratily v časoch francúzskej revolúcie.