Svätých Cyrila a Metoda, biskupov a vyznávačov, hlavných patrónov Slovenska
Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane! – Svätý Cyril, krstným menom Konštantín, a Metod, rodní bratia, pochádzali zo Solúna (Thessalonika, dnešné Saloniki). Metod sa zasvätil službe Božej a vstúpil do kláštora na vrchu Olympe v Malej Ázii. Sem ho nasledoval onedlho i brat Konštantín. Cisár Michal III. vyslal svätých bratov v roku 860 obrátiť pohanských Kazarov pri Čiernom mori. Tu našiel Konštantín ostatky svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka (sviatok 23. novembra).
V roku 863 svätí bratia prišli na pozvanie veľkomoravského kniežaťa Rastislava na Moravu a účinne pracovali najmä medzi Slovákmi. Sostavili slovanské písmo (hlaholiku) a sväté knihy poprekladali do starobulharského jazyka, ktorý ovládali a ktorý bol aj Slovákom zrozumiteľný. Obžalovaní, že zavádzajú slovanskú liturgiu, v roku 867 putovali do Ríma, nesúc so sebou ostatky svätého Klimenta. Tu sa pred Hadriánom II. skvele ospravedlnili. Ale Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril, a v roku 869 zomrel svätou smrťou. Pochovali ho s veľkou poctou v bazilike svätého Klimenta.
Pri druhej rímskej návšteve v roku 869 pápež Hadrián II. vysvätil svätého Metoda za biskupa a v hodnosti arcibiskupa vyslal ho na Moravu a na Slovensko. Pre stále osočovanie zo strany nemeckého kléru – ktorý ho pol treťa roka držal v zajatí – v rokoch 879 až 880 putoval tretí raz do Ríma, aby sa pred svätou Stolicou ospravedlnil.
Zomrel v roku 885 v utorok Veľkého týždňa (6. apríla). Pochovaný bol vo svojom biskupskom chráme, ktorý, možno, bol v našej Nitre (azda na moravskom Veľhrade alebo na Devíne). Omša oslavuje svätých bratov ako horlivých slovanských apoštolov (orácia, evanjelium), arcibiskupov (introit, lekcia). V obetnom spoločenstve s Kristom a jeho svätými obdivujeme ich apoštolské dielo, ktoré pomocou milosti Božej vykonali (ofertórium), a im podobne chceme vydávať svedectvo o viere (komúnia).
Svätého Ireneja, biskupa a mučeníka
Bol pôvodom Grék. Ako mladík sa vzdelával u svätého Polykarpa, neskôr sa presťahoval na západ do Lyonu, kde pôsobil ako kňaz medzi malajskými emigrantmi. Po návrate z cesty do Ríma bol ustanovený za biskupa a usiloval sa napraviť škody spôsobené predošlým prenasledovaním kresťanov. Aktívne bránil kresťanskú vieru proti gnostikom a písal diela zamerané proti bludom. Dokonca napomenul pápeža, že je príliš prísny voči tým, ktorí zastávajú odlišné názory. Patril medzi najvýznamnejších kresťanských autorov prvých storočí, a počas ďalšej vlny prenasledovania bol popravený – sťatý mečom.
Navštívenie Blahoslavenej Panny Márie
„Velebí moja duša Pána“ (Lukáš 1, 47) – Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahoslavená Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo svätého Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lukáš 1, 47 – 56). Tento sviatok zaviedla rehoľa svätého Františka. Urban VI. v roku 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z vďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (introit). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syna Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanjelium). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto svätej omši (ofertórium, komunión). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.