Spomienka Všetkých Zosnulých Veriacich (Copy)
Vo večnej pamäti bude spravodlivý (graduál). – Matka Cirkev dnes pamätá na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnost, ktorou otvára dušiam v očistci všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá.
Svätý Odilo, benediktínsky opát v Cluny († 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sväté omše za zosnulých. Tento nabožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril v roku 1915 toto privilégium na všetkých kňazov.
Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (introit, graduál, komúnia). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekcia, evanjelium). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekvencia), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý vyrok (ofertórium). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (komúnia), čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sväté prijímanie.
Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi.
Kňaz slúži prvú svätú omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel svätého Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá svätá omša slúži za pohrebnú, výročnú a ine privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.
Dvadsiata prvá Nedeľa po Turícach (Copy)
Kristus nás pripravuje na súd. – Najlepšou prípravou je milosrdné odpúšťanie previnení. Najsvätejšia obeta nás spája v jednotu ducha. Kristus nás bude súdiť (introit). Vyzbrojení zbraňami ducha bojujeme proti nepriateľom duše (lekcia). Odpúšťajme, aby Kristus aj nám odpustil (evanjelium). V duchu trpezlivého Jóba ideme v ústrety večnosti (ofertórium). V najsvätejšej obete sa stretneme s milosrdným Spasiteľom, ktorý bude raz aj naším Sudcom. Posilnení pokrmom spasenia pokračujeme v životnom boji (komúnia).
Sviatok Všetkých Svätých
Aké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Antifóna k Magnifikatu.) – Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkýmm jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešenćho zboru.
Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazá Cirkev sú duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, – vystavený Agripom v roku 27 pred Kristom pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, – pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahoslavenej Panny Márie a všetkých mučeníkov (Sancta Maria ad martyres, – štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti v ňom uložil veľké množstvo kostí svätých mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827 – 844) preložil sviatok na deň 1. novembra.
Omšové texty sú preplnené radosťou (introit) a prízvukujú ducha mučeníctva (ofertórium). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekcia), ktorí dokonale splnili Kristov program (evanjelium). Sväté prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického tela Kristovho (komúnia).
Svätých Šimona a Júdu, apoštolov
Po celej zemi sa rozniesol ich hlas (ofertórium) – Svätý Šimon, „horlivec“, šíril blahozvesť Kristovho kráľovstva medzi židmi, potom spolu so svätým Júdom Tadeášom v Mezopotámii a Perzii, kde spoločne zomreli mučeníckou smrťou. Svätý Judáš bol pokrvným Ježišovým a napísal jeden tzv. katolícky list Nového zákona.
Radujeme sa z ich vysokej apoštolskej hodnosti (introit, graduál, aleluja). Budovali mysticky Kristovo telo (lekcia). Za Krista vďačne pretrpeli prenasledovanie a smrť (evanjelium), ale obsiahli aj odmenu za vernosť (komúnia). Slávenie dnešnej obety prináša aj nám duchovný vzrast a pripodobnenie ku Kristovi a jeho osláveným apoštolom (orácia).
Sviatok Pána nášho Ježiša Krista Kráľa
Ty si Kráľ slávy, Kriste! (Ambroziánsky hymnus) – Pius XI. vhodne zasvätil jubilejný rok 1925 ustanovením tohto významného sviatku, ktorý hlása svetu, že kráľovstvo Kristovo majú ochotne uznať národy a jednotlivci. Nariadil v tento deň zasvätenie celého ľudského pokolenia najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Aj my sa pripájame k nebeským zástupom, ktoré oslavujú svojho Kráľa (introit). Svätý Pavol rozvádza základy kráľovskej hodnosti Kristovej: je jednorodeným Synom Otcovým, prvorodeným medzi stvoreniami, Vykupiteľom ľudského pokolenia, hlavou Cirkvi, svojho mystickćho tela (lekcia). Kristus sa priznáva k svojej kráľovskej hodnosti pred zástupcom veľríše rímskej (evanjelium). Kráľovstvo Kristovo je neobmedzené, ale je kráľovstvom lásky a pokoja.
Svätého Jána Kentského, vyznávača
Hrdina kresťanskej lásky a pravdomluvnosti. – Pochádzal z Kent (Poľsko). Ako kňaz pôsobil na katedre teologickej vedy a v dušpastierstve. Bol profesorom krakovskej univerzity. Jeho štedrosť k chudobným pripomínajú temer všetky omšové texty. Umrel 24. decembra 1473. Leží v kaplnke Jagelonskej univerzity v Krakove.
Svätého Eduarda, kráľa a vyznávača
Blahoslavení čistého srdca! (Mt 5, 8.) – Posledný anglosaský kráľ, vnuk svätého Eduarda, kráľa a mučeníka. Mladosť strávil v mravne skazenom prostredí, ale čistotu si zachoval nedotknutú. Ako kráľ (od roku 1043) stal sa vzorom kresťanského panovníka, ktorý sa všemožne staral o svojich poddaných a upevňoval kresťanstvo v krajine. V manželstve zachoval panenstvo. Umrel 5. januára 1066. Pochovaný je v chráme svätého Petra v Londýne.
Osemnásta Nedeľa po Turícach
Kristom uzdravení, kráčame v ústrety blaženej večnosti. – Spasiteľ uzdravuje porazeného človeka a potom ho posiela „domov“ (evanjelium). V ňom spoznávame seba. Aj s nami sa tak stane pri smrti. Spasiteľ nás cez celý náš život „uzdravuje“, počnúc od krstu po posledné pomazanie a ostatné sväté prijímanie. Takto „uzdravených pošle nás“ do nebeskej vlasti.
Túžime po večnom pokoji (introit). Čakáme druhý príchod Kristov, ktorý nás pripravených prevedie do večnej vlasti (evanjelium). Spasiteľ, ako druhý Mojžiš, pripravuje sa na obetu Nového zákona (ofertórium), uzdravuje nás a posilňuje a raz nás vovedie do svojho nebeského chrámu (komúnia).
Materstva Prelahoslavenej Panny Márie
Matka Božia, oroduj za nás hriešnych! – Všeobecný koncil efezský v roku 431 slávnostne vyhlásil, že „Emanuel (Kristus) je naozaj Boh, a preto svätá Panna je Božou Rodičkou“. V roku 1931 slávila Cirkev 1500. výročie tejto významnej udalosti a na jej pamiatku Pius XI. ustanovil tento sviatok. Všetky vznešené výsady blahoslavenej Panny Márie pramenia z jej hodnosti Bohorodičky.
Už prorok Izaiáš predvidel tajomstvo Materstva Božieho (introit, graduál). Spasiteľ sa priznáva k svojej Matke (evanjelium). Ona je obrazom Cirkvi, ktorá denne počína a rodí Krista v Eucharistii a v srdciach veriacich (ofertórium). Vyhlasujeme ju za blahoslavenú, ale uvedomujeme si aj našu podobnosť s ňou, ked' prijímame Syna Božieho pod spôsobom chleba (komúnia).
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.
Svätej Brigity, vdovy
Boh jej zjavil nebeské tajomstvá. – Narodila sa v roku 1303 pri Upsale (Švédsko) z kráľovského rodu. Od mladosti často rozjímala o pretrpkom umučení Pána, pričom dostávala mnoho nadprirodzených darov. Jej muž vstúpil do rehole cisterciánov a od tých čias žila len skutkom milosrdenstva. Založila rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa. Zomrela v roku 1373 v Ríme. Telo previezli do Wadsteny vo Švédsku.
Presvätého Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie
Eva je tŕňom – Mária ružou (svätý Bernard). – Tento sviatok zvelebuje Pannu Máriu pre ochranu, ktorú nám poskytuje svätým ružencom. Povolil ho najprv Gregor XIII. v roku 1573 pre všetky chrámy, ktoré maly oltár ružencovej Panny Márie, na pamiatku víťazstva kresťanského vojska nad Turkami pri Lepante (7. októbra 1571). Toto víťazstvo dobyli kresťania silou modlitby svätého ruženca. Pápež Kliment rozšíril tento sviatok pre celú Cirkev, keď kresťanské zbrane znovu zvíťazily nad Turkami pod vedením kniežaťa Eugena v roku 1716.
Sv. Marek I., pápež, nasledoval na prestole svätého Petra po svätom Silvestrovi. Cirkev spravoval 9 mesiacov. Zomrel v roku 336.
S radostným srdcom prichádzame dnes sláviť najsvätejšiu obetu (introit). Panna Mária je obraz Božej Múdrosti, a preto sa ideme učiť do jej školy (lekcia). Jedným jej prostriedkom je modlitba svätého ruženca, ktorá nás učí vhlbovať sa do tajomstiev vykúpenia. Sám Boh nás učí skrz anjela Gabriela, ako máme pozdravovať Matku Spasiteľovu (evanjelium). Ona je vzorom všetkých čností, jej zásluhy obetujeme Bohu ako svoje (orácia). Tajomstvá, o ktorých uvažujeme pri modlitbe svätého ruženca, sa podobajú prekvitajúcej záhrade (komúnia).
Svätého Bruna, vyznávača
Láska k samote a mlčanlivosti. – S niekoľkými spoločníkmi sa osadil v samote Chartreuse (lat. Cartusia) pri Grenoble (Francúzsko), kde viedli prísny pustovnícky život. Takto vznikla najprísnejšia rehoľa tzv. kartuziánov, ktorá sa vyznačuje hlavne pestovaním samoty, pokánia a mlčanlivosti. Svätý Bruno zomrel v roku 1101 v kartúze La Torre v Kalabrii (Taliansko). Pochovaný je tamtiež.
Sedemnásta Nedeľa po Turícach
Kristus – kráľ a zákonodarca. – Je to motív starokresťanský. Na starých rímskych mozaikách často vidíme Krista sedieť na tróne s papierovým závitkom, ako zákonníkom, v ruke. Krst viaže kresťana vernosťou plniť Kristov zákon. Spytujeme si svedomie, ako sme plnili zákon lásky. Hneď v úvode omše oslavujeme spravodlivosť a milosrdenstvo nášho Kráľa (introit). Svätý Pavol nás povzbudzuje k svornosti a jednote (lekcia). Hlavným zákonom ríše Kristovej je zákon lásky; kráľom tejto ríše je Boh a človek v jednej osobe (evanjelium). Druhý Daniel, Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus, sa prihovára za svoj ľud, ktorý sa práve pripravuje na novozákonnú obetu (ofertórium). Náš Kráľ sa obetuje za nás a pripravuje nám kráľovskú hostinu (komúnia).
Svätého Františka z Assisi, vyznávača
Franciscus pauper et humilis – chudobný a ponižený František. – Vedený milost'ou Božou, dokonale pochopil ideál chudoby Kristovej. Čo mal, rozdal chudobným a žil z almužny. Posmechu ľudí vystavený a otcom vydedený, začal hlásať život podľa evanjelia. Okolo seba zhromaždil podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorých pomenoval menšími bratmi a putujúc Umbriou hlásal pokánie a povzbudzoval ku kresťanskému životu podľa evanjelia. Innocent III. schválil rehoľu Menších bratov (Ordo Fratrum minorum – františkáni). Na konci svojho života prijal Kristove rany (sviatok 17. septembra). Zomrel v roku 1226. Pochovaný je v krypte vlastného chrámu v Assisi.
Pochopil a na vlastnom tele nosil tajomstvo Kríža (introit, lekcia). Ako poníženému a malému zjavil mu Boh svoje tajomstvá (evanjelium). Milosť Božia ho sprevádzala (ofertórium), stal sa otcom a živiteľom najpočetnejšej duchovnej rodiny (komúnia).
Svätej Terézie od Malého Ježiša, panny
„Kto je dieťaťom, nech príde ku mne“ (Prís 9,4). – Narodila sa 3. januára 1873 v Alençone (Francúzsko). Po prekonaní mnohých prekážok vstúpila do rehole karmelitánok v Lisieux. Jej život, na milosti prebohatý, charakterizuje uskutočňovanie idey detinstva Božieho (Prís 9,4). Božský Ženích ju povolal k sebe v roku 1897. Pius XI. ju kanonizoval 17. mája 1925; roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misionárov a misií a 14. marca 1928 ustanovil jej sviatok na dnešný deň. Povolaná k svojmu Ženíchovi (introit), učí nás detinstvu Božiemu (orácia, evnjelium). Obdivujeme bohatstvo milostí, ktorými ju Ježiš obdaroval (lekcia, ofertórium, komúnia).
Svätých Anjelov Strážcov
Svojim anjelom rozkázal Boh, aby strážili teba. – Boh nám pridelil svojich vlastných služobníkov, aby nás viedli cestou do večnej vlasti, chránili, napomínali a posilňovali v boji proti nepriateľom. Okrem toho prednášajú a odporúčajú Bohu naše modlitby a sprostredkujú nám jeho milosti.
Tento sviatok vyprostredkoval cisár Leopold I. od pápeža Klimenta IX. v roku 1667 pre oblasť svojich krajín s termínom prvej septembrovej nedele; pre celú Cirkev – a to s dátumom 2. októbra – ho ustanovil Kliment X. v roku 1670.
Svätých anjelov stvoril Boh pre svoju slávu a službu (introit, ofertórium, komúnia) a pre ochranu a vedenie ľudí (lekcia, graduál). Každý človek má svojho anjela strážcu (evanjelium).
Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Posviacka chrámu Svätého Michala Archanjela
Quis ut Deus? – Kto je ako Boh? – Ako vodca nebeského vojska bojuje proti zlým duchom. V Starom zákone bol ochrancom vyvoleného národa, teraz stráži nad Cirkvou Kristovou. Je ochrancom a vzorom bojovníkov Božích. Jeho ochrane a vedeniu sú zverené i duše zomierajúcich. Michael znamená „Kto je ako Boh?“
Úcta k svätému Michalovi je v Cirkvi prastará. Už Konštantín Veľký mu postavil chrám na Východe pri Bospore. Dnešný sviatok je výročím posviacky chrámu svätého Michala v Ríme pri Via Salaria. Dlhý čas býval jediným sviatkom svätých anjelov. Spájame sa s anjelmi v chválení Boha (introit, graduál, komúnia), spomíname si na všetkých anjelov (orácia), lebo prostredkujú medzi Bohom a ľuďmi (lekcia), strážia ľudí (evanjelium) a prednášajú Bohu naše modlitby (ofertórium).