J. R. R. Tolkien a katolícka viera
Dnes sa už nájde asi iba málokto, kto nepočul o Pánovi prsteňov či o Hobitovi. Obe diela, u nás spopularizované najmä vďaka filmovým verziám, napísal John R. R. Tolkien, anglický spisovateľ, profesor anglosaskej literatúry na Oxforde a tiež veterán prvej svetovej vojny. Jeho život sa na prvý pohľad nezdá byť žiadnou záhadou: v roku 2019 bol o ňom dokonca natočený životopisný film nesúci jeho meno. Čo však daný film a celkovo populárna kultúra okolo jeho diel neprezentuje, je predovšetkým Tolkienov hlboko zakorenený katolicizmus.
Prednosť nábožnosti a adorácie pred spoločenstvom
Omša je v prvom rade obetovaním Kristovej obety, uctievaním, ktoré dlžíme trojjedinému Bohu kvôli Nemu samému, pretože On je toho hoden a my sami si škodíme, ak k Nemu správne neusporadúvame svoju myseľ a srdce.
Všetci sme sa narodili v Jeruzaleme
„Vtelenie malo vždy svojich strážcov, interpretov i konateľov, ktorými boli členovia hierarchie zjednotení s Apoštolským stolcom v Ríme. Jeho veľkým rituálom bola omša, ktorej neustále slávené tajomstvá vyjavovali zástupom veriacich skutočnú prítomnosť Spasiteľa, ich Boha. Táto spoločná viera a skutočnosť tvorili dušu celej spoločnosti. Európa, hoci v nej nachádzame už od pradávna mnohé spojitosti, jazyky i rozličné zvyky, ostáva vo svojej podstate zjednotená.“ (Hillaire Belloc, Richelieu, s. 8)
Slová veľkého anglického spisovateľa nám môžu pripomínať práve skutočnosť zrealizovanú géniom svätého Benedikta. Ten vo svojej regule určuje, aby mnísi dávali do svojho stredobodu práve bohoslužbu. Keď pozrieme aj na dejiny nášho slovenského národa, niekoľko storočí po našom svätcovi prichádzajú jeho žiaci aj k nám, zakladajú u nás viaceré kláštory, aby tak odovzdávali toto dedičstvo aj našim predkom. Stredobodom tohoto dedičstva bola vždy práve bohoslužba.
Ako Agatha Christie pomohla zachrániť latinskú Omšu
It all begins with an idea.