Popolcová Streda | kázeň kardinála Burkea

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Započíname Veľký pôst zjednotením sa s naším Pánom v jeho eucharistickej obete, sviatostnej obnove jeho obety na Kalvárii. Naša opravdivá účasť na dnešnej svätej omši je nielen uznaním našej hriešnosti, našej potreby spásy, ale aj prejavom dôvery v Božiu najmilosrdnejšiu odpoveď na našu ľútosť, dôvery v pomoc Božej milosti a vo večný život. Preto sa budeme modliť nad obetnými darmi v Sekréte: „Pane, prosíme Ťa, učiň nás schopnými priniesť Ti tieto dary, ktorými slávime začiatok tohto vznešeného tajomstva.“

Blahoslavený Ildefonso Schuster nám vo svojom komentári k posvätnej liturgii na Popolcovú stredu pripomína, že tajomstvom milosti pôstneho obdobia je tajomstvo Veľkej noci. Píše:

V Sekréte prosíme Boha, aby nám udelil schopnosť byť vhodne disponovanými pre konanie slávnostnej Obety, ktorá otvára veľkonočné obdobie. V starobylej liturgickej terminológii sa totiž Veľká noc začínala na Zelený štvrtok s Cœna Domini [Omša Večere Pánovej – Poslednej Večere], preto je obzvlášť vhodné označiť Obetu tohto prvého dňa Pôstu ako úvodný obrad veľkonočného cyklu – „Ipsius venerabilis sacramenti celebramus exordium“ (slávime začiatok tohto vznešeného tajomstva).

Zachovávanie Veľkého pôstu sa nazýva sviatosťou alebo tajomstvom, aby sa dala najavo silná milosť na posvätenie, ktorú ponúka dušiam. Je to milosť hlbšieho poznania Krista, plnšieho prijatia Krista do duše, vernejšej spolupráce so sedmorým darom Ducha Svätého, ktorým Kristus stále prebýva s nami. Dodržiavanie Veľkého pôstu znamená vstúpiť vernejšie a veľkorysejšie do božského života, ktorý nám získalo Kristovo utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a vzkriesenie, najdokonalejšie obsiahnutého, odovzdávaného a prijímaného v jeho eucharistickej obete.

Naša účasť na najsvätejšej Eucharistii je formou nášho kresťanského života, spoločenstva s Kristom v úplnom obetovaní seba, v nesení kríža a v zavŕšení obety, v dosiahnutí údelu, pre ktorý nesieme s Kristom kríž: večného života. Blahoslavený Ildefonso Schuster opisuje bohatstvo nášho pôstneho pozorovania:

Ovocím tohto prvého dňa pôstu je duch vnútornej ľútosti a pravého návratu k Bohu, pričom vonkajšie znaky kajúcnosti sú zbytočné, ak sa srdce nekompromisne nezrieklo hriechu. To nás učí Lekcia z Joela (Joel 2, 12-19). Židia si zvykli roztrhať šaty, trhali si vlasy a sypali si na hlavy prach na znak smútku a žiaľu; ale to Boh nepožaduje, keď zosiela na svoj ľud tresty. Tým, že ich náhle zbavuje tých časných požehnaní, ktorých zneužívaním sa stále viac zatvrdzovali v hriechu, túži ich povolať k úplnej zmene života.

Vedomí si vlastnej hriešnosti a smrteľnej skazenosti hriechu, ktorá postihuje Cirkev a spoločnosť, obraciame sa s celým srdcom k nášmu Pánovi. On odpovedá na našu ľútosť tým, že nás pozýva, aby sme boli verní nášmu spoločenstvu s Ním v eucharistickej obete: aby sme sa modlili horlivejšie počas každého dňa, sprísnili naše užívanie dobier, ktorými nás požehnal, a aby sme z lásky k bratom a sestrám, najmä tým, ktorí to najviac potrebujú, rozdávali zo svojho majetku.

Chopiť sa dodržiavania pôstu je nesmierne náročné, ale nie skľučujúce, pretože je prostriedkom hlbšieho života v Kristovi. Každý deň si pripomínajme poučenie a prísľúb nášho Pána v dnešnom evanjeliu:

A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

Nech je popol, ktorý si dnes sypeme na hlavu, znakom ľútosti nad hriechmi, ktoré sme spáchali, a takisto znakom našej dôvery v pomoc Božej milosti, že napraví náš života a premení svet.

S „duchom vnútornej ľútosti a pravého návratu k Bohu“ pozdvihnime svoje srdcia, zjednotené s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie a Najčistejším Srdcom svätého Jozefa, k slávnemu prebodnutému Srdcu Ježišovmu, ktoré sa pre nás otvorilo v jeho eucharistickej obete. Nech je náš život v Kristovi vo svätej Eucharistii, ktorú slávime, naším najväčším pokladom. Tak nech sú naše srdcia vždy v Jeho Najsvätejšom Srdci.

V mene Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.

Raymond Leo BURKE

Popolcová Streda

Bazilika Minor svätých Celza a Juliána, Rím

14. február 2024

Jl 2, 12-19
Mt 6, 16-21