Svätý František – Jedna z najdeformovanejších osobností dejín
Svätý František z Assisi vo vytržení | Anton van Dyck medzi 1627 a 1632
V roku 2020 vyšla v Taliansku kniha s názvom Svätý František – Jedna z najdeformovanejších osobností dejín. V jej úvode autorka vysvetľuje, že sa o to pričinil francúzsky historik a kalvín, Paul Sabatier (1858-1928), ktorý započal dejiny modernej františkánskej historiografie. Práve vďaka nemu je dnes svätý František promovaný ako pokrokár v oblasti ekológie, pacifizmu a prírody, miesto toho aby bol vnímaný akým naozaj bol — rytier, človek pokánia, reformátor a mystik. Tradičná liturgia sviatku svätca z Assisi ho prirovnáva k rannej hviezde uprostred hmly. Je to práve ranná hviezda, ktorá svojím diskrétnym svetlom ukazuje cestu.
V živote svätého Františka môžeme následne nájsť 3 kľúčové body, ktoré nás dnes môžu inšpirovať. Pán nás skrze neho pozýva – „Choď a oprav môj dom“. Dnes je toto pozvanie aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. Pánovým domom je aj jeho Cirkev. K jej oprave môžeme prispieť zvlášť naším duchovným životom. Keď aj znášame naše utrpenia, povzbudzujúc sa navzájom napĺňame toto pozvanie. Pán vyhľadáva aj dnes mnohé jednoduché, neznáme duše, aby prostredníctvom svojho statočne neseného kríža prispeli k oprave jeho domu, ktorým je predovšetkým Cirkev. Kto navštívil dom francúzskej mystičky Marthy Robinovej, skrytý uprostred polí a lúk francúzskeho vidieka, vie o čom hovorím.
Utrpenie nie je možné rozumom uchopiť, zato ho môžeme žiť v hĺbke ľudského srdca. Jednoducho ďakujme Pánovi za všetky ťažkosti a tak kráčajme s odvahou vpred. Panna Mária prostredníctvom svojich zjavení vo Fatime povedala: „Netušíte akú hodnotu majú vaše utrpenia pred Božími očami“. Musíme sa naučiť odpovedať a prijať tieto milosti prostredníctvom viery, s veľkou láskou k Bohu.
Takéto nadprirodzené chápanie utrpenia nás vedie k radosti. Prečo mnohí nasledovali Františka z Assisi? Nebolo to ani pre jeho chudobu, ani pre jeho umŕtvovania. Ale pre radosť, ktorá z tohto svätca vyžarovala. Mnohí sa dnes sťažujú na stav Cirkvi a sveta s tými najlepšími úmyslami. Avšak niečo im chýba — nadprirodzená radosť plynúca z prijatia tohto utrpenia očami viery. František žil s takou radosťou stretnutie s Kristom, že nedbal viac ani o únavu, umŕtvovania, chudobu ani na bolesť stigiem. Božie kráľovstvo nie je ani jedlo ani nápoj, ale je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu svätom (Rim 14,13).
Takto sa dostávame k ústrednému bodu Františkovho života, ktorým bol kríž. Práca na oprave Božieho domu, ktorým je Cirkev, vedie skrze utrpenie, v ktorého strede je vždy Pánov kríž, ktorý je ústredným bodom života svätca z Assisi. Svätý Bonaventúra kladie v jeho životopise do úzkeho vzťahu práve vzťah Ukrižovaného a kríža, ktoré sú od seba neodlučiteľné.
Dnes sa neustále hovorí o dialógu so svetom, až sa zabúda na potrebu ohlasovania evanjelia, či potrebe misionárskeho poslania, ktoré vedie k obráteniu v mene Otca i Syna i Ducha svätého skrze krstnú vodu, ktorá prináša spásu a vykúpenie. Takýmto spôsobom sa stráca vertikálny rozmer viery a nadprirodzené vnímanie sveta, keď sa kladú na jednu rovinu všetky náboženstvá, akoby boli rovnocenné. Takýmto spôsobom sa vyprázdňuje katolícka viera, ktorá dala do svojho stredu miesto Boha človeka. František však nebol takýto. Kto bol viac zameraný na Krista ako on? Vo vlastnom tele prežíval utrpenia Krista skrze stigmy.
Prinavrátiť Kristov kríž do nášho poslania, ktorým je opraviť v duchu Františka Pánov dom, je kľúčovým. Tak ako ho exemplárne umiestnil Benedikt XVI. na stred oltára — tam kde patrí počas pápežských slávení. Práve slávením obety svätej omše, dôstojným spôsobom konáme náš najdôležitejší podiel na oprave Pánovho domu, pretože sa vtedy najvznešenejším spôsobom konajú tajomstvá našej spásy.
— kázeň, ktorú o. Ľubomír Urbančok predniesol v roku 2020 komunite františkánov v Taliansku
