Ako tradičná latinská omša upevňuje Veľký pôst ako pôst
Tradičný pôst — ktorý bol od 18. storočia značne oslabený — vo všeobecnosti pozostával z nasledovného:
Pôst platí pre osoby staršie ako 18 rokov (ale nie je povinný pre osoby staršie ako 60 rokov)
Popolcová streda a Veľký piatok: Ak je to možné, žiadna pevná strava. Len čierna káva, čaj alebo voda.
Pondelok až Sobota: iba jedno jedlo, najlepšie po západe slnka alebo aspoň po 15.00 hod. Ranné frustrum a večerná kolácia (t. j. dve „občerstvenia“) sú povolené, ale nie sú povinné. Mäso ani živočíšne produkty nie sú povolené nikomu, bez ohľadu na vek — to sa v prvotnej Cirkvi týkalo dokonca aj rýb.
Nedeľa: V nedeľu nie je povolené žiadne mäso ani živočíšne produkty. Abstinencia zostala v nedeľu zachovaná, hoci sa nepostilo, teda jedlo sa dosýta viackrát.
Veľký týždeň (okrem Veľkého piatku, o ktorom sa hovorí vyššie): Pri hlavnom jedle je povolený len chlieb, soľ a bylinky. Frustulum a kolácia povolená (z chleba, biliniek a soli), ale podľa možnosti vynechaná.
Biela sobota: Žiadne jedlo až do poludnia. Zdržanlivosť vrátane všetkých živočíšnych produktov trvá až do začiatku Veľkej noci.
Hoci sme v poslednom období s radosťou zaznamenali nárast slúženia tradičných latinských omší, len málo katolíkov presadzuje návrat k pôstu, ktorý poznali a nábožne praktizovali naši predkovia. V skutočnosti sú dokonca aj pravidlá platné okolo roku 1962 podstatne tvrdšie ako tie, ktoré priemerný katolík dodržiava dnes. Zákony pôstu a zdržanlivosti boli, ako ich opísal v Morálnej teológii ( 1961) páter Heribert Jone a pre „zákony a zvyky Spojených štátov amerických“ upravil páter Urban Adelman, nasledovné:
„Úplná zdržanlivosť sa má dodržiavať počas všetkých piatkov v roku, Popolcovej stredy, vigílií Nepoškvrneného počatia a Vianoc. Čiastočná zdržanlivosť sa má dodržiavať na kántrové stredy a soboty a na turíčnu vigíliu. Pôstne dni sú všetky pracovné dni Veľkého pôstu, kántrové dni a Vigília Turíc.“
Veľmi zaujímavým liturgickým aspektom špecifickým pre obdobie Veľkého pôstu je, že každá pôstna féria má svoje vlastné propriá. To znamená, že každý pôstny deň má svoj vlastný introit, oráciu, čítanie z epištoly, čítanie z evanjelia, verš na ofertórium, verš na prijímanie a modlitbu po prijímaní. Pôstny čas ďalej pridáva modlitbu nad ľudom hneď po postkomúnii. Dom Gueranger poznamenáva:
„Každá féria pôstu má vlastnú omšu, zatiaľ čo v advente sa počas týždňa opakuje omša z predchádzajúcej nedele. Toto bohatstvo pôstnej liturgie je mocným prostriedkom na to, aby sme vstúpili do ducha Cirkvi, pretože ona nám týmto pod mnohými formami predkladá pocity vhodné pre toto sväté obdobie... To všetko nám poskytuje veľmi solídne poučenie; a keďže výbery z Biblie, ktoré sú nám každý deň predkladané, sú nielen jedny z najkrajších z posvätnej knihy, ale sú navyše mimoriadne vhodné pre pôst, ich pozorné čítanie prinesie dvojaký úžitok.“
Teda samotný text pôstnych omší zdôrazňuje význam pôstu a opakovane sa odvoláva na pôst, ktorý veriaci v tomto období vykonávajú. Cirkev vo svojej liturgii predpokladá a očakáva, že veriaci, ktorí sa zúčastňujú na tradičnej latinskej omši, aspoň zachovávajú pravidlá pôstu platné v roku 1962 - ak nie silnejší pôst praktizovaný pred zmierňovaním v predchádzajúcich storočiach.
Pôstna prefácia napríklad nielenže zdôrazňuje prebiehajúci 40-dňový telesný pôst, ale spomína aj niektoré výhody tohto ozdravného prostriedku:
„Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci večný Bože: Ktorý telesným pôstom potláčaš neresti, dvíhaš myseľ, udeľuješ silu k čnosti a dávaš odmeny: skrze Krista, nášho Pána. Skrze neho chvália tvoju velebnosť Anjeli, klaňajú sa jej Panstvá, chvejú sa pred ňou Mocnárstva. Nebesia a nebeské Mocnosti i blahoslavení Serafovia ju oslavujú spoločným plesaním. Prosíme, ráč s nimi pripustiť aj naše hlasy, ktoré vrúcnym chválospevom volajú…“
Orácia na Popolcovú stredu tiež zdôrazňuje, že tento deň je začiatkom pôstneho obdobia a nie len jednodňovým pôstom:
„Udeľ, Pane, svojmu vernému ľudu, aby sa s náležitou zbožnosťou pustil do tohto obdobia pôstu a dokončil ho s vytrvalou oddanosťou.“
Napríklad aj kolekta v piatok po Popolcovej strede tiež odkazuje na pôst:
„Dopraj, Pane, svojim veriacim: aby slávny čas pôstu, hodný úcty, aj s náležitou zbožnosťou začínali aj v nerušenej oddanosti ho prežívali.“
A podobne aj orácia v sobotu po Popolcovej strede:
„Buďže, Pane, prítomný našim skrúšeným prosbám: a udeľ; aby tento slávny pôst, ktorý je užitočne ustanovený na ozdravenie duší aj tiel, slávili sme oddanou službou.“
V omšových propriách na prvú pôstnu Nedeľu sa pôst spomína v epištole, zatiaľ čo evanjeliové čítanie rozpráva o štyridsaťdňovom pôste nášho Pána na púšti. A orácia, hoci sa nespomína pôst, spomína zdržanlivosť, keďže naši predkovia pravidelne zachovávali zdržanlivosť aj počas pôstnych nedieľ až do 19. storočia:
„Bože, ktorý každoročným zachovávaním štyridsaťdenného pôstu očisťuješ svoju Cirkev: dopraj svojej rodine, aby to, čo sa snažíme získať od teba zdržanlivosťou, plnili sme dobrými skutkami.“
Podobne aj v Božskom ofíciu sa ordinárium Veľkého pôstu vzťahuje na telesný pôst v pôstnom období. Známou zvláštnosťou tradičného breviára je, že ordinárium pôstneho obdobia sa začína až prvými vešperami na prvú pôstnu nedeľu. Prvé štyri pôstne všedné dni sa používa ordinárium na čas celého roka, čo je pozostatok z dávnych čias pred tým, ako bola Popolcová streda ustanovená za začiatok pôstu.
Počnúc Prvou pôstnou nedeľou preto modlitby breviára ešte viac zdôrazňujú tradičný pôst. V matutíne pre tento čas nás hymnus žiada, aby sme zachovávali pôst. Tento hymnus sa začína takto:
„Pôst, ako ho učí svätá reč, slávnostne zachovávame opäť: Pôst všetkým ľuďom známy a zviazaný v štyridsiatich dňoch ročného kolobehu.
Zákon a jasnovidci, ktorí boli v staroveku, rôznym spôsobom predpovedali tento pôst, ktorý Kristus, kráľ a vodca všetkých období, v neskorších vekoch posvätil.
Šetrime teda slovami, ktoré hovoríme, jedlom, ktoré prijímame, spánkom a veselosťou, — a bližšie sa chráňme, aby každý zmysel bol v svätej stráži.
Vyhýbajme sa zlým myšlienkam, ktoré sa valia ako vody na bezstarostnú dušu; nedovoľme nepriateľovi, aby našiel príležitosť spútať naše duše.“
Malá kapitola Tercie prevzatá z Joela 2, 12-13 sa vzťahuje na pôst, rovnako ako antifóna Sexty: "S výzbrojou spravodlivosti sa oddávajme veľkej trpezlivosti a pôstu." A to isté možno vidieť aj v hymne Vešpier, ktorý sa začína takto:
„Ó, láskavý Stvoriteľu, skloň svoje ucho
aby si spoznal plač, aby si spoznal slzu
pred tvojím trónom milosrdenstva vyronenú
v tomto tvojom svätom pôste.“
Ak sa opäť vrátime k propriám svätých omší, odkazy na pôst pokračujú opakovane a zahŕňajú oráciu na pondelok v prvom pôstnom týždni; lekciu, oráciu a evanjelium na kántrovú stredu v pôstnom období; oráciu na pondelok, stredu, štvrtok, piatok a sobotu v druhom pôstnom týždni; sekrétu na štvrtok v druhom pôstnom týždni a ďalšie. Orácia na piatok po druhej pôstnej Nedeli sa napríklad modlí:
„Daj, prosíme, všemohúci Bože: aby, očiťujúc nás svätým pôstom, nepoškvrnenými mysľami pripravil si nás na nastávajúce sviatky.“
V týždni po tretej pôstnej Nedeli sa odkazy naďalej vzťahujú na prebiehajúci pôst, ako je to vyjadrené napríklad v orácii na pondelok tretieho pôstneho týždňa:
„Do sŕdc našich, prosíme, Pane láskavý, vlej svoju milosť: aby tak, ako zdržiavame sa mäsitých pokrmov; odvádzali sme aj svoje zmysly od škodlivých výstredností.“
Orácia o dva dni neskôr, v stredu, prosí Boha o odpustenie pre tých, ktorí podstupujú „užitočný pôst“ a ktorí sa zároveň „zdržiavajú škodlivých nerestí“.
Zdržanlivosť sa výslovne spomína v orácii na štvrtok v prvom pôstnom týždni. A zdržanlivosť – ktorá sa posilňuje pôstom aj zdržanlivosťou – sa menovite spomína v orácii na utorok tretieho týždňa Veľkého pôstu.
Graduál na štvrtok v týždni po tretej Nedeli Veľkého pôstu, ktorý je presne v polovici pôstu, je prevzatý zo 144. žalmu a spomína sa v ňom Boh, ktorý poskytuje „pokrm v pravý čas“, čo je určite narážka na blížiacu sa oslavu Pánovho zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu, keď sa zdržiavanie sa končí. Preto v čase, keď pôst dosiahne svoju polovicu, veriaci už viac ako tucetkrát počuli v oráciach buď nabádanie, alebo zmienky o pôste. A tým to nekončí, pretože nasledujúci deň, v piatok v treťom pôstnom týždni, orácia prosí Boha, aby „požehnal naše pôsty“ svojou milostivou priazňou, keďže „na tele sa zdržiavame jedla, aby sme sa v mysli postili od hriechu“. Podobné slová sa vyskytujú aj v zbierke na sobotu v treťom pôstnom týždni.
Toto je len ukážka. Odkazy na pôst pokračujú. V ďalšom príklade sa modlíme v orácii stredy po štvrtej Nedeli Veľkého pôstu:
„Bože, ktorý skrze pôst udeľuješ aj spravodlivým odmenu za ich zásluhy aj hriešnikom odpustenie: zmiluj sa nad úpenlivo teba prosiacimi, aby nám vyznanie našej hriešnosti dopomohlo k odpusteniu previnení.“
Keď sa na Piatu pôstnu nedeľu začína čas umučenia (tempus passionis), pozornosť sa v breviári a v omši presúva od telesných trestov, ktoré znášame za svoje hriechy, k vedomiu utrpenia, ktoré spôsobujeme nášmu Pánovi. Ale ani touto zmenou zamerania sa odkazy na pôst nekončia, ako to vidno v orácii na pondelok po Nedeli umučenia:
„Posväť, prosíme, Pane, naše pôsty: a milostivý udeľ nám odpustenie všetkých vín.“
Z toho vyplýva, že Cirkev vo svojej liturgii prostredníctvom proprií svätej omše aj prostredníctvom breviára odkazuje a očakáva, že veriaci kresťania budú dodržiavať pôst, zdržanlivosť a abstinenciu. Tieto opakované odkazy na pôst jednoznačne ilustrujú, ako by mal pôst dodržiavať každý človek vo veku pôstu a/alebo zdržanlivosti, ktorý sa zúčastňuje na tridentskej omši. Navštevovať tradičnú omšu a zachovávať oslabený, prakticky neexistujúci pôst predpísaný v Kódexe kánonického práva z roku 1983 by bolo schizofrenické. Zachovávajte tradičný Veľký pôst a všetky tradičné pôsty.
Vyšlo v anglickom jazyku na portáli A Catholic life
