Ako nestratiť vieru v čase zmätku
o. Radovan Rajčák
Nedávno uzrelo svetlo sveta pokračovanie knihy „Nákazlivá viera“ od otca Ľubomíra, ktorého azda dobre všetci poznajú prostredníctvom jeho mediálneho apoštolátu. Ja sám som mal možnosť, hádam ako jeden z prvých, stáť pri zrode ako jej prvej, tak aj tej aktuálnej časti. S o. Ľubomírom nás totiž spája tiež priateľstvo a láska k tradícii Cirkvi a jej liturgii a preto ma teší, že texty jeho kázní sa dostanú aj širšiemu okruhu veriacich, ktorí hľadajú pevný základ a smer.
Druhá časť jeho vydaných úvah nesie podnázov „Ako nestratiť vieru v čase zmätku“. Kniha nás prevedie najdôležitejšími momentami liturgického roka Cirkvi, ktoré tvoria jej kostru. Ku každému liturgickému sviatku nájdete vždy veľmi konkrétny bod na meditáciu a uvažovanie. Je to totiž predovšetkým liturgia, ktorou katolík žije a ktorá udáva tón a formu jeho života. Práve na toto sa v mnohom zabúda. V centre našej pozornosti sa neustále objavuje človek a nie Boh, čo nás unavuje. Vidíme únavu a neschopnosť riešiť súčasné problémy čisto ľudským spôsobom, no paradox je, že takáto metóda sa považuje za jedinú možnú. Zvykli sme si chápať duchovný život, sv. omšu a sviatosti ako doplnok nášho vlastného šťastia na tejto zemi. Realita, do ktorej pomáha usadiť čitateľa aj aktuálna kniha o. Ľubomíra, sa má však úplne opačne. V centre pozornosti stojí, ako povedal vo svoje kázni sv. Ján Krstiteľ „ten, ktorého nepoznáte“, „baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ – Ježiš Kristus. Liturgia nás vovádza do vzťahu s Kristom a On svojou milosťou vstupuje do duše, aby sa jej dal poznať a premenil na svoj dokonalý a slávny obraz. Problémom našich dní je, že človek sa chce meniť na svoj vlastný obraz, chce využiť svoju „vôľu k moci“, aby utváraj svoje dejiny. A výsledkom je kríza, aká nemá v dejinách Cirkvi obdoby. Katolík však nazerá na dejiny prizmou večnosti, nadprirodzeného zjavenia. Len ten, kto žije skutočný duchovný život chápe aj dnešným historickým súvislostiam a preto si zachováva skutočnú kresťanskú radosť.
Napokon, liturgia provokuje človeka k modlitbe a modliaceho volá k plnosti. V knihe nájdete tiež veľmi užitočné predstavenie toho, čo znamená skutočne modliť sa, aké vlastnosti a aspekty má skutočná modlitba, ktorou sa obraciame na Boha a nie na seba. Mnohí totiž často skôr s modlitbou zápasia, ako by mali zápasiť v modlitbe. Samozrejme, v dejinách to bola predovšetkým matka, ktorá učila svoje dieťa modlitbe. Matkou našej viery, tak blízkou a vlastnou zvlášť slovenskému národu, bola vždy Panna Mária. Ak nechceme stratiť vieru v časoch všeobecného zmätku, musíme sa vrhnúť do jej náruče. Texty knihy Nákazlivá viera sú popretkávané nespochybniteľným mariánskym aspektom, ktorý jemne a dôverne čitateľa neustále odkazuje k našej milovanej Patrónke.
Túto novú knihu „Nákazlivá viera 2“ teda možno chápať ako kompas, ktorý ukazuje správny smer a ktorý si nárokuje pomoc zorientovať čitateľa v našej chaotickej dobe. Nie však lacným postojom. Niekedy kniha skutočne provokuje kráčať proti prúdu súdobého pokrytectva a sentimentalizmu, čo si vyžaduje odvahu. Kresťan má však odvážne hlásať nemenné pravdy zjavenia a byť odvážny tiež pri ich vyznávaní v každodennom živote. Takých nás chce Kristus.