o. Radovan Rajčák
Nedávno uzrelo svetlo sveta pokračovanie knihy „Nákazlivá viera“ od otca Ľubomíra, ktorého azda dobre všetci poznajú prostredníctvom jeho mediálneho apoštolátu. Ja sám som mal možnosť, hádam ako jeden z prvých, stáť pri zrode ako jej prvej, tak aj tej aktuálnej časti. S o. Ľubomírom nás totiž spája tiež priateľstvo a láska k tradícii Cirkvi a jej liturgii a preto ma teší, že texty jeho kázní sa dostanú aj širšiemu okruhu veriacich, ktorí hľadajú pevný základ a smer.
Druhá časť jeho vydaných úvah nesie podnázov „Ako nestratiť vieru v čase zmätku“. Kniha nás prevedie najdôležitejšími momentami liturgického roka Cirkvi, ktoré tvoria jej kostru. Ku každému liturgickému sviatku nájdete vždy veľmi konkrétny bod na meditáciu a uvažovanie. Je to totiž predovšetkým liturgia, ktorou katolík žije a ktorá udáva tón a formu jeho života. Práve na toto sa v mnohom zabúda. V centre našej pozornosti sa neustále objavuje človek a nie Boh, čo nás unavuje. Vidíme únavu a neschopnosť riešiť súčasné problémy čisto ľudským spôsobom, no paradox je, že takáto metóda sa považuje za jedinú možnú. Zvykli sme si chápať duchovný život, sv. omšu a sviatosti ako doplnok nášho vlastného šťastia na tejto zemi. Realita, do ktorej pomáha usadiť čitateľa aj aktuálna kniha o. Ľubomíra, sa má však úplne opačne. V centre pozornosti stojí, ako povedal vo svoje kázni sv. Ján Krstiteľ „ten, ktorého nepoznáte“, „baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ – Ježiš Kristus. Liturgia nás vovádza do vzťahu s Kristom a On svojou milosťou vstupuje do duše, aby sa jej dal poznať a premenil na svoj dokonalý a slávny obraz. Problémom našich dní je, že človek sa chce meniť na svoj vlastný obraz, chce využiť svoju „vôľu k moci“, aby utváraj svoje dejiny. A výsledkom je kríza, aká nemá v dejinách Cirkvi obdoby. Katolík však nazerá na dejiny prizmou večnosti, nadprirodzeného zjavenia. Len ten, kto žije skutočný duchovný život chápe aj dnešným historickým súvislostiam a preto si zachováva skutočnú kresťanskú radosť.
Napokon, liturgia provokuje človeka k modlitbe a modliaceho volá k plnosti. V knihe nájdete tiež veľmi užitočné predstavenie toho, čo znamená skutočne modliť sa, aké vlastnosti a aspekty má skutočná modlitba, ktorou sa obraciame na Boha a nie na seba. Mnohí totiž často skôr s modlitbou zápasia, ako by mali zápasiť v modlitbe. Samozrejme, v dejinách to bola predovšetkým matka, ktorá učila svoje dieťa modlitbe. Matkou našej viery, tak blízkou a vlastnou zvlášť slovenskému národu, bola vždy Panna Mária. Ak nechceme stratiť vieru v časoch všeobecného zmätku, musíme sa vrhnúť do jej náruče. Texty knihy Nákazlivá viera sú popretkávané nespochybniteľným mariánskym aspektom, ktorý jemne a dôverne čitateľa neustále odkazuje k našej milovanej Patrónke.
Túto novú knihu „Nákazlivá viera 2“ teda možno chápať ako kompas, ktorý ukazuje správny smer a ktorý si nárokuje pomoc zorientovať čitateľa v našej chaotickej dobe. Nie však lacným postojom. Niekedy kniha skutočne provokuje kráčať proti prúdu súdobého pokrytectva a sentimentalizmu, čo si vyžaduje odvahu. Kresťan má však odvážne hlásať nemenné pravdy zjavenia a byť odvážny tiež pri ich vyznávaní v každodennom živote. Takých nás chce Kristus.