Svätého Ignáca, biskupa a mučeníka
Kristova pšenica, pomletá mlynom mučeníctva. – Bol učeníkom svätého Jána apoštola a antiochijským biskupom v Sýrii. Za Trajánovho prenasledovania ho odsúdili na smrť a v rímskom Koloseu hodili levom. Na svojej poslednej ceste do Ríma napísal sedem povzbudzujúcich listov pre kresťanov rozličných miest; z jedného z nich je aj text dnešnej komúnie. Umučený bol medzi rokmi 110 – 118. Pochovaný je v Antiochii.
Svätá omša vychvaľuje hrdinskú stálosť mučeníka, ktorou túžil zomrieť pre Krista, aby sa zrodil pre nový život (evanjelium).
Svätého Timoteja, biskupa a mučeníka
Verný Kristovi až do jeho príchodu. – Bol miláčikom svätého Pavla, ktorý mu napísal dva listy. Apoštol ho ako biskupa poveril správou veriacich v Efeze. Tu zomrel mučeníckou smrťou na konci prvého storočia. Pochovaný je v kostole apoštolov v Carihrade.
Svätého Fabiána, pápeža a mučeníka; Svätého Sebastiána, mučeníka
Duch mučenikov nás posilňuje. – Svätého pápeža Fabiána (panoval v rokoch 236-350) umučili medzi prvými za cisára Decia. Pochovali ho v Kalixtových katakombách (v pápežskei krypte). – Svätého Sebastiána ako dôstojnika stráže Diokleciánovej ostreľovali šípmi. Po vyzdravení verejne pokarhal cisára pre nespravodlivosť voči kresťanom. Preto ho sochormi usmrtili. Leží v katakombách, pomenovaných podľa neho. Nad jeho hrobom stojí jedna zo siedmich hlavných bazilík Ríma. Uctieva sa ako patrón proti moru.
Omšu ovládajú myšlienky nespravodlivého zaobchádzania s mučeníkmi (introit), radosti nad víť'azstvom (lekcia) a nespočetných zázrakov, obsiahnutých na príhovor svätého Sebastiána (evanjelium).
Svätého Marcela I., pápeža a mučeníka
Cirkev stojí na skale Petrovej. – V prijímaní padnutých kresťanov, ktorí zapreli svoju vieru, uplatňoval múdru umiernenosť, preto sektári donatisti tuho napádali svätého Marcela. Za tohto boja ho cisár Maxentius uväznil a poslal do vyhnanstva, kde v roku 309 podľahol utrpeniu. Jeho telo pochovali v katakombách svätej Priscily, neskôr ho preniesli do vlastného chrámu na Via lata v Ríme.
Svätých Neviniatok Mučeníkov
Štácia u svätého Pavla
Prvotiny Kristovi Kráľovi, – aj my mu zasväcujeme svoje najlepšie sily. – Cirkev dnes privádza k jasličkám milý zástup nevinných dietok, ktoré podstúpily mučenícku smrť za Krista. Radostný obraz, ale Cirkev cíti spolu aj smútok betlehemských matiek, preto sa oblieka do rúcha kajúceho. Relikvie svätých Neviniatok sú v bazilike svätého Pavla, preto je tam aj štácia. Krv nevinných dietok je svedectvo za Krista (introit, orácia); v nebi dostaly odmenu, že môžu spievať Baránkovi (lekcia), za ktorého položily život (evanjelium). V duchu Neviniatok obetujeme seba v tejto obete, najmä obetavým bojom proti osídlam diablovým (ofertórium). Dietky sú na svadbe Baránkovej, kým matky oplakávajúich na zemi (komúnia). Ich odmena je obrazom našej účasti na eucharistickej hostine.
Svätého Štefana, prvého mučeníka
Štácia u svätého Štefana na Caeliu
Kristus je králom mučeníkov, – nasledujme ho. – Tri sviatky po Vianociach sú staršie než samotné Vianoce, ale dajú sa zladiť s myšlienkou vianočnou. Tvoria akúsi vianočnú ozdobu Kráľovi. Svätých, tu oslavovaných, kresťania menovali „sprievodom Baránkovým“. Svätý Štefan je vzorom mučeníctva, svätý Ján panenstva, sväté Neviniatka aj mučeníctva aj čistoty. Sú to tri najvyššie ideály prvých kresťanov: mučeníctvo, panenstvo a panenstvo, spojené s mučeníctvom. Po nájdení ostatkov svätého Štefana ich preniesli do Ríma a uložili do hrobu svätého Vavrinca. Súčasne vzniklo niekoľko kostolov na česť svätého diakona a prvého mučeníka, medzi nimi aj kostol na vrchu Caeliu, ktorý bol pôvodne pohanským chrámom. Meno „Stefanos“ znamená: korunovaný. Svätý diakon ostal verný svojmu menu, lebo obsiahol mučenícku korunu.
V omšových spevoch nám všade zaznieva hlas trpiaceho mučeníka. Sme svedkami obety mučeníka (lekcia), ktorý dnes tiež obetuje svoj život s Kristovou obetou. Pripájame sa, ako prítomní, tým, že ponúkame svoju ochotu dať všetko za Krista. Údelom Božieho posla je mučeníctvo (evanjelium), a preto každý kresťan má byť naň pripravený.
Svätého Klimenta I., pápeža a mučeníka
Videl Baránka ako prameň milostí. – Získal ho svätý Pavol apoštol zo židovstva. Ako tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 90 – 101. Traján ho poslal do vyhnanstva na polostrov Krym. Tu opatroval vyhnaných kresťanov, ktorí s ním pracovali v mramorových baniach. Pre túto apoštolskú činnosť ho dal cisár s kotvou na krku zhodiť do mora. Jeho relikvie našli naši slovanskí apoštolovia svätí Cyril a Metod a priniesli ich do Ríma. Patri medzi apoštolských Otcov, lebo napísal jeden apoštolský list Korinťanom. Jeho meno pojali do omšového kánonu (Communicantes). V jeho bazilike, v ktorej sú uložené i jeho pozostatky, bol pochovaný svätý Cyril v roku 869. V bazilike svätého Klimenta slávi Cirkev štáciu v pondelok 2. týždňa Veľkého pôstu.
Spomienka svätej Felicity, mučenice
Svätá Felicita, popredná rímska vdova, podstúpila mučeníctvo so svojimi Siedmimi synmi (ich sviatok je 10. júla) za Marka Aurélia v roku 162. Právom je porovnávaná s matkou Machabejskou.
Svätého Jozafáta, biskupa a mučeníka
Položil život za ovečky. – Ako baziliánsky mních bol priorom a neskôr anchimandritom rehole vo Vilne a napokon arcibiskupom polockým. Zomrel mučeníckou smrťou 12. novembra 1623. Ostatky sú v kostole svätej Barbory vo Viedni. Svätá omša oslavuje jeho mučenícke víťazstvo (introit), veľkňazskú hodnosť (lekcia) a pastiersku lásku k stádu Kristovmu (evanjelium, ofertórium, komúnia).
Svätého Martina I., pápeža a mučeníka
Postavil ho Boh nad národy a kráľovstvá (ofertórium). – Viedol Petrovo stádo v rokoch 649 – 655. Odsúdil blud monotelétov, a preto ho cisár Konštantín II. poslal do vyhnanstva na polostrov Cherzonéz, kde pre nedostatok výživy zomrel. Jeho telo leží v Ríme v chráme svätých Silvestra a Martina.
Svätého Karola Boromejského, biskupa a vyznávača
Spomienka svätých Vitála a Agrikolu, mučeníkov
Veľký pastier duší. – Pochádzal z grófskej rodiny Boromejských (nar. 1538). Už vo veku 23 rokov sa stal milánskym biskupom a kardinálom. Zaujíma miesto v rade najväčších okrás Cirkvi. Horlivo zavádzal reformy tridentskćho snemu (1545-63): zakladal semináre, súril zostavenie katechizmu, reformoval cirkevné ustanovizne a rehole. Vyznačoval sa aj v hrdinskej láske k bližnym, najmä v Miláne počas moru. Zomrel v roku 1584 v 47. roku života. Pochovaný je v milánskom dóme.
Sv. Vitála, ktorý bol otrokom svätého Agrikolu, jeho pán získal službe Kristovej. Obidvaja pretrpeli slávne mučeníctvo za Diokleciánovho prenasledovania okolo roku 304 v Bologni. Najprv ich pochovali na židovskom cintoríne, neskôr našiel ich telá svätý Ambróz a pochoval ich na svätom mieste.
Svätého Kalista I., pápeža a mučeníka
Starostlivosť o kresťanské pohrebné miesta. – Cirkev spravoval (217 – 222) za cisára Alexandra Severa. Jeho umiernenosť voči kajúcim verejným hriešnikom bola pre niektorých príležitost'ou, aby ho napádali. Jeho odporcom bol aj filozof Hipolyt, prvý protipápež, ktorý však odvolal svoje poblúdenie, a svoju vernosť ku Kristovi a Cirkvi neskôr spečatil mučeníctvom (porov. 13. august). Upravil katakomby, ktoré sú pomenované podľa neho. Zaviedol kántrové dni a postavil baziliku Panny Márie za Tiberom (Trastevere). Pretrpel kruté mučeníctvo, v ktorom skonal dňa 28. septembra 222. Najprv bol pochovaný v katakombách pri Via Aurelia, neskôr preniesli jeho pozostatky do chrámu Panny Márie za Tiberom, kde pod hlavným oltárom odpočívajú i dnes.
Svätého Václava, vojvodcu a mučeníka
„Kto viac miluje otca alebo matku ako mňa, nie je ma hoden“ (evanjelium). – Svätý Václav, syn českého kniežaťa Vratislava a Drahomíry, bol bedlivo vychovávaný od svojej starej matky, svätej Ludmily. Jeho svätý život sa nepáčil pohanským veľmožom a títo naštvali proti nemu vlastného brata Boleslava, ktorý ho dal zavraždiť v roku 929 v Starej Boleslave. Jeho telo spočíva v katedrále svätého Víta v Prahe na Hradčanoch vo vlatnej kaplnke svätého.
Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
„Bol som chorý, a navštívili ste ma“ (Mt 25, 36). – Rodní bratia a lekári (porovnaj evanjelium). Nechceli obetovať bohom, a preto ich sťali v Agä, v Cilícii, roku 303. Cisár Justinián postavil nad ich hrobom v Cyrrhu, v Sýrii, veľkú baziliku. Ich ostatky sa dostaly do Ríma, kde dal pre nich pápež Félix IV. upraviť svátyňu z pohanského chrámu na rímskom Fóre. Tu je štácia vo štvrtok 3. týždňa Veľkého Pôstu.
Cirkev si pripomína ich mená v omšovom kánone (Communicantes) a v litániách k všetkým svätým.
Spoločná omša mučeníkov Sapiéntiam bola pôvodne vlastnou omšou týchto svätých, neskôr ju privlastnili aj iným mučeníkom. Obdivujeme múdrosť svätých,že časné hodnoty obetovali za večné (introit), Cirkev ich chváli ústami starozákonného mudrca (lekcia). Prví kresťania vodievali chorých ku hrobom mučeníkov, dali sa im dotýkať plachiet, ktoré boly položené na hroby mučeníkov (evanjelium). Udalosť svätého evanjelia prežívame, ked' sme účastní na najsvätejšej obete v ich sviatok, lebo sme súčiastkou toho množstva ľudí, ktoré dnes oslavuje ich „deň narodenia“ (natale). Boh ochraňuje svojich mučeníkov (ofertórium), hoci museli pretrpieť kruté prenasledovanie, ktoré im prinieslo spoločenstvo s Kristom (komúnia).
Svätých Cypriána a Justíny, panny, mučeníkov
Duše spravodlivých sú v ruke Božej. – Cyprián, pohanský čarodejník z Antiochie, sa obrátil, ked' sa presvedčil, že jeho čary nemajú moc proti kresťanom. Nemohol totiž čarami získať kresťanskú pannu, Justíniu, istému pohanskému mladíkovi. Obidvaja zomreli za Krista okolo roku 304. Ich telá pochovala rímska matróna Rufína na svojom pozemku, neskôr ich preniesli do lateránskej baziliky a uložili blízko baptistéria.
Kántrový Piatok v Septembri
Štácia u dvanástich svätých Apoštolov
V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. – V kostole kajúcnikov, u dvanástich svätých apoštolov, zišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka.
Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (introit). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vm ako zúrodenej vinici (lekcia). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanjelium). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofertórium), ktoré nám zaručuje najsvätejšia obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (komúnia).
Spomienka svätého Lina, pápeža a mučeníka
Portae inferi non praevalebunt adversus eam, – brány pekelné ju nepremôžu. – Bol nástupcom svätého Petra a sťali ho okolo roku 79. Pochovaný je v krypte vatikánskej baziliky vedľa svätého Petra. Jeho meno si pripomína Cirkev v omšovom kánone pred premenením (Communicantes).
Svätého Januára, biskupa, a spoločníkov mučeníkov
Slávny zástup mučeníkov. – Svätý Január, biskup beneventský, so svojím diakonom Festom, lektorom Deziderom a s niekoľkými veriacimi bol hodený dravým zverom v Puteoli pri Neapoli. Keď sa ich nedotkli, sťali ich mečom okolo roku 305 za Diokleciánovho prenasledovania. Pochovaní boli v neapolských katakombách. Hrob svätého Januára má teraz vlastnú kaplnku v neapolskej katedrále, kde opatrujú aj ampulku s jeho krvou. Každý rok na sviatok svätého Januára sa opakuje zázrak: keď zoschnutá krv príde do blízkosti jeho hlavy, ožije, akoby bola čerstvá.
Svätého Kornela, pápeža, mučeníka Svätého Cypriána, biskupa, mučeníka
Spomienka svätých Eufémie, Lucie a Geminiána, mučeníkov
Kristus víťazi v mučenikoch (svätý Cyprián). – Svätého Kornela, pápeža (251 – 253), poslal cisár Gallus do vyhnanstva do dnešnej Civitavecchia v Taliansku, kde zomrel ako mučeník v roku 253. Zachovával umiernenú prax pri znovuprijímaní odpadlých kresťanov do cirkevného spoločenstva, preto ho niektorí rigoristi ostro napádali. Dopisoval si so svätým Cypriánom, rečníkom, neskôr kňazom a konečne biskupom v Kartágu, kde svätého Cypriána sťali v roku 258. Pochovaný bol v Kartágu (severná Afrika), jeho zostatky teraz uctievajú v Lyone (Francúzsko).
Svätá Eufémia, mučenica, mala v Chalcedone náhrobný chrám, v ktorom sa konal všeobecný koncil (v roku 451). Rímska vdova, svätá Lucia, bola umučená spoločne so svätým Geminiánom, ktorý, povzbudený jej mučením, verejne vyznal, že je tiež kresťanom.
Svätého Gorgonia, mučeníka
Mučeník občerstvuje Cirkev vôňou Kristovou. – Komorník cisára Diokleciána, ktorého ako kresťana umučili po vyhorení cisárskeho paláca v Nikomédii asi v roku 303. Druhý svätý Gorgonius, ktorý nie je totožný s týmto, zomrel ako mučeník v Ríme a je pochovaný v bazilike svätého Petra.