Svätého Eduarda, kráľa a vyznávača
Blahoslavení čistého srdca! (Mt 5, 8.) – Posledný anglosaský kráľ, vnuk svätého Eduarda, kráľa a mučeníka. Mladosť strávil v mravne skazenom prostredí, ale čistotu si zachoval nedotknutú. Ako kráľ (od roku 1043) stal sa vzorom kresťanského panovníka, ktorý sa všemožne staral o svojich poddaných a upevňoval kresťanstvo v krajine. V manželstve zachoval panenstvo. Umrel 5. januára 1066. Pochovaný je v chráme svätého Petra v Londýne.
Svätej Brigity, vdovy
Boh jej zjavil nebeské tajomstvá. – Narodila sa v roku 1303 pri Upsale (Švédsko) z kráľovského rodu. Od mladosti často rozjímala o pretrpkom umučení Pána, pričom dostávala mnoho nadprirodzených darov. Jej muž vstúpil do rehole cisterciánov a od tých čias žila len skutkom milosrdenstva. Založila rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa. Zomrela v roku 1373 v Ríme. Telo previezli do Wadsteny vo Švédsku.
Svätého Bruna, vyznávača
Láska k samote a mlčanlivosti. – S niekoľkými spoločníkmi sa osadil v samote Chartreuse (lat. Cartusia) pri Grenoble (Francúzsko), kde viedli prísny pustovnícky život. Takto vznikla najprísnejšia rehoľa tzv. kartuziánov, ktorá sa vyznačuje hlavne pestovaním samoty, pokánia a mlčanlivosti. Svätý Bruno zomrel v roku 1101 v kartúze La Torre v Kalabrii (Taliansko). Pochovaný je tamtiež.
Svätého Františka z Assisi, vyznávača
Franciscus pauper et humilis – chudobný a ponižený František. – Vedený milost'ou Božou, dokonale pochopil ideál chudoby Kristovej. Čo mal, rozdal chudobným a žil z almužny. Posmechu ľudí vystavený a otcom vydedený, začal hlásať život podľa evanjelia. Okolo seba zhromaždil podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorých pomenoval menšími bratmi a putujúc Umbriou hlásal pokánie a povzbudzoval ku kresťanskému životu podľa evanjelia. Innocent III. schválil rehoľu Menších bratov (Ordo Fratrum minorum – františkáni). Na konci svojho života prijal Kristove rany (sviatok 17. septembra). Zomrel v roku 1226. Pochovaný je v krypte vlastného chrámu v Assisi.
Pochopil a na vlastnom tele nosil tajomstvo Kríža (introit, lekcia). Ako poníženému a malému zjavil mu Boh svoje tajomstvá (evanjelium). Milosť Božia ho sprevádzala (ofertórium), stal sa otcom a živiteľom najpočetnejšej duchovnej rodiny (komúnia).
Svätej Terézie od Malého Ježiša, panny
„Kto je dieťaťom, nech príde ku mne“ (Prís 9,4). – Narodila sa 3. januára 1873 v Alençone (Francúzsko). Po prekonaní mnohých prekážok vstúpila do rehole karmelitánok v Lisieux. Jej život, na milosti prebohatý, charakterizuje uskutočňovanie idey detinstva Božieho (Prís 9,4). Božský Ženích ju povolal k sebe v roku 1897. Pius XI. ju kanonizoval 17. mája 1925; roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misionárov a misií a 14. marca 1928 ustanovil jej sviatok na dnešný deň. Povolaná k svojmu Ženíchovi (introit), učí nás detinstvu Božiemu (orácia, evnjelium). Obdivujeme bohatstvo milostí, ktorými ju Ježiš obdaroval (lekcia, ofertórium, komúnia).
Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Svätého Januára, biskupa a spoločníkov mučeníkov
Slávny zástup mučeníkov. – Svätý Január, biskup beneventský, so svojím diakonom Festom, lektorom Deziderom a s niekoľkými veriacimi bol hodený dravým zverom v Puteoli pri Neapoli. Keď sa ich nedotkli, stali ich mečom okolo roku 305 za Diokleciánovho prenasledovania. Pochovaní boli v neapolských katakombách. Hrob svätého Januára má teraz vlastnú kaplnku v neapolskej katedrále, kde opatrujú aj ampulku s jeho krvou. Každý rok na sviatok svätého Januára sa opakuje zázrak: keď zrazená krv príde do blízkosti jeho hlavy, ožije, ako by bola čerstvá.
Svätého Apolinára, biskupa a mučeníka
Obsiahol nevädnúci veniec slávy. – Podľa podania pochádzal z Antiochie a do Ríma prišiel so svätým Petrom. Neskôr hlásal evanjelium v Ravene, ale pohania ho vyhnali. Tak sa dostal do Dalmácie. Tu a v susediacich krajoch hlásal kráľovstvo Kristovo, kým ho Pán ako mučeníka nepovolal k sebe asi v roku 75 v Ravene, kde je pochovaný v kostole zvanom in classe, ktorý je jemu zasvätený.
Svätého Ireneja, biskupa a mučeníka
Bol pôvodom Grék. Ako mladík sa vzdelával u svätého Polykarpa, neskôr sa presťahoval na západ do Lyonu, kde pôsobil ako kňaz medzi malajskými emigrantmi. Po návrate z cesty do Ríma bol ustanovený za biskupa a usiloval sa napraviť škody spôsobené predošlým prenasledovaním kresťanov. Aktívne bránil kresťanskú vieru proti gnostikom a písal diela zamerané proti bludom. Dokonca napomenul pápeža, že je príliš prísny voči tým, ktorí zastávajú odlišné názory. Patril medzi najvýznamnejších kresťanských autorov prvých storočí, a počas ďalšej vlny prenasledovania bol popravený – sťatý mečom.
Svätého Filipa Neriho, vyznávača
Srdce rozšírené pre lásku Kristovu. – Apoštol Ríma, pochádzajúci z Florencie (narodený v roku 1515). Založil oratórium pre výchovu mládeže, z ktorého vznikla kongregácia oratoriánov. Zomrel v roku 1595; pochovaný je v kostole Panny Márie in Vallicella (Chiesa Nuova) v Ríme.
Svätého Petra Celestína, pápeža a vyznávača
Staň sa malým pre Krista! – Petra Murrone, pustovníka, zakľadateľa pustovníckej rehole celestínov, zvolili po smrti Mikuláša IV. v roku 1292 ako 79 ročného starca za pápeža ako Celestína V. Po polročnom panovaní sa vzdal tejto hodnosti. Zomrel v pustovníckej chudobe a samote v roku 1296. Hrob má v Akvile (Taliansko) v kostole Panny Márie di Collemaggio.
Spomienka svätej Pudenciány, panny
Svätá Pudenciána, sestra svätej Praxedy (sviatok 21. júla) a údajne dcéra senátora Pudensa, má veľké zásluhy na rozšírení kresťanstva v Ríme. Pochovaná bola najprv v hrobe svojho otca Pudensa v katakombách Priscily. V Ríme má slávny štáciový chrám (v utorok tretieho týždňa Veľkého pôstu).
Svätého Pia V., pápeža a vyznávača
Obnoviteľ svätej liturgie. – Narodil sa v roku 1504 v Bosco (pri Alessandrii v severnom Taliansku), v štrnástom roku sa stal dominikánom; neskôr bol kazateľom, biskupom, kardinálom a od roku 1566 pápežom. Horlivo bojoval proti bludárom a Turkom. Vydal tlačou liturgické knihy (misál a breviár). Na pamiatku víťazstva nad Turkami pri Lepante (6. októbra 1570) zaviedol sviatok svätého ruženca. Svoj svätý život zakončil 1. mája 1572. Jeho telo spočíva vo Veľkom chráme Panny Márie (Santa Maria Maggiore) v Ríme.
Svätého Gabriela Archanjela
Posol vtelenia Syna Božieho. – Boh ho vyvolil pre službu vtelenému Slovu Božiemu. V Starom zákone zvestoval Danielovi čas Spasiteľovho príchodu (lekcia). V Novom zákone po blahozvesti o narodení prechodu Spasiteľovho prichádza do Nazareta pozdraviť budúcu Matku Syna Božieho a vyžiadať od nej súhlas k Materstvu Božiemu (evanjelium). Benedikt XV. v roku 1921 jeho sviatok rozšíril pre celú Cirkev.
Sedem Svätých Zakladateľov rehole sluhov Preblahoslavenej Panny Márie
Bratský život v Kristovi. – Sú to občania mesta Florencia, ktorí si vytýčili kajúcny život a prežívanie bolestí Matky Božej. Z detských úst sa im dostalo názvu „Sluhovia Márie“. Materský kláštor založili na vrchu Senario (Taliansko). Tu skončili život v 13. storočí a tu sú aj pochovaní.
Svätá omša vychvaľuje ich obetavý kajúci život (evanjelium, ofertórium); ich príklad bude svietiť budúcim pokoleniam (lekcia).
Zjavenie Preblahoslavenej Panny Márie Nepoškvrnenej
Žena oblečená do slnka s mesiacom pod nohami. – Je to sviatok Panny Márie lurdskej, ustanovený na pamiatku jej prvého zjavenia dňa 11. februára 1838. Svätý Pius X. ho predpísal pre celú Cirkev (v roku 1907).
Svätá omša oslavuje Nepoškvrnenú Pannu ako „sväté mesto“ (introit), ako ženu, oblečenú do slnka a ožiarenú hviezdami (lekcia). Ako Matku ju pozdravuje slovami anjela (evanjelium, ofertórium).
Svätej Scholastiky, panny
Jej duša sa podobala holubici. – Bola sestrou svätého Benedikta a blízko Monte Casina viedla kláštor panien zasvätených Bohu. Svätý Benedikt vo chvíli jej smrti videl jej dušu, ako odchádza do neba ako biela holubica. Zomrela okolo roku 547. Pochovaná je so svätým Benediktom v bazilike na Monte Casine.
Svätého Jána z Mathy, vyznávača
Sloboda tela i duše. – Pochádzal z francúzskej sľachtickej rodiny. Po istom videní založil spolu so svätým Félixom z Valois (sviatok 20. novembra) rehoľu najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie zajatých kresťanov. Zomrel 7. decembra. Pochovaný je v Madride.
Svätého Romualda, opáta
Radostné pokánie. – Pochádzal z Raveny. Ako mladík sa utiahol do samoty a konal prísne pokánie. Jeho pokánie sa vyznačovalo duchovnou radosťou. S niekoľkými mladíkmi, ktorí ho vyhľadali, žil istý čas podľa rehole svätého Benedikta. Neskôr založil prísnu pustovnícku rehoľu kamaldulov, ktorá sa podobá kartuziánskej reholi. Jeho hrob uctievajú v kláštore svätého Blažeja vo Fabriáne (pri Ancone v Taliansku).
Svätej Agáty, panny a mučenice
Naša duša má byť Agatou (dobrou). – Po sviatku svätej Cecílie v novembri, svätej Lucie (svetlá) v decembri a svätej Agnesy (čistá) v januári nasleduje vo februári deň svätej Agáty (dobrá). Svätá panna a mučenica bola najvyšším ideálom svätosti u prvotných kresťanov. Preto aj omšový kánon obsahuje ich mená. I svätá Agáta pretrpela za Krista vyberané muky. Zmučenú uzdravil svätý Peter apoštol. Po nových utrpeniach zomrela v žalári v Katánii (na Sicilii) okolo roku 250. Jej závoj zachránil Katáncov od nebezpečenstva lávy, a preto ju aj dnes vzývajú ako ochrankyňu pred požiarom. ]ej hrobom sa honosí dóm v Katánii.
Svätá omša prezrádza radosť Cirkvi (introit) nad stálosťou telesne slabej panny (lekcia). Pán si zobral svoju nevestu na nebeskú svadbu (evanjelium).
Svätého Ignáca, biskupa a mučeníka
Kristova pšenica, pomletá mlynom mučeníctva. – Bol učeníkom svätého Jána apoštola a biskupom antiochijským v Sýrii. Za Trajánovho prenasledovania odsúdili ho na smrť a v rímskom amfiteátri hodili levom. Na svojej poslednej ceste do Ríma napísal sedem povzbudzujúcich listov pre kresťanov rozličných miest; z jedného je aj text dnešnej komúnie. Umrel v rímskom Koloseu medzi rokmi 110–118. Pochovaný je v Antiochii. Svätá omša vychvaľuje hrdinskú stálosť mučeníka, ktorou túžil zomrieť pre Krista, aby sa zrodil pre nový život (evanjelium).