Svätého Títa, biskupa a vyznávača
Žime nábožne a spravodlivo. – Bol učeníkom sv. Pavla, svojho majstra sprevádzal na rozličných cestách. Konečne ho apoštol ustanovil biskupom na ostrove Kréte. Tento úrad Titus verne vykonával až do svojej smrti na konci prvého storočia. Jeho hrob je v jeho biskupskom sídle, Gostyne na Kréte.
Svätej Martiny, panny a mučenice
Sme členmi Kristovej rodiny. – Pochádzala z poprednej rímskej rodiny, ale vyvolila si Kristovu rodinu a stala sa kresťankou. Svoj rodinný majetok rozdelila chudobným. Zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 226. Jej ostatky objavili za pápeža Urbana VIII. v roku 1634 a uložili v jej vlastnom kostole pri rímskom Fóre.
Obrátenie svätého Pavla
„Viem, komu som uveril.“ - Udalosť obrátenia apoštola národov má veľký význam pre Cirkev. Pôvodne to bol sviatok prenesenia jeho pozostatkov z úkrytu v katakombách svätého Sebastiána do vlastnej baziliky. Alebo azda prenesenie plachiet, ktoré sa dotkli jeho tela, do Galie. Neskôr mal tento sviatok názov „Prenesenie a obrátenie svätého Pavla“; konečne ostal len druhý titul. Svätá omša oslavuje milosť obrátenia a vznešenosť apoštolského úradu.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Svätých Vincenta a Anastáza, mučeníkov
Buďme vysluhovateľmi (diakonmi) kresťanskej lasky. – Svätého diakona Vincenta, rodom Španiela, upálili na ražni v roku 304 za panovania cisára Diokleciána v Španielsku. Pochovaný je v Castres (Akvitánia, Francúzsko).
Anastázius, perzský mních, pretrpel mučeníctvo v Cezarei (v Palestíne). Jeho telo spočíva v opátskorn kostole trapistov v Ríme „ad aquas salvias“, kde podľa tradície sťali svätého Pavla.
Svätého Pavla, prvého pustovníka, vyznávača
Samota rodí svätých. – Keď mal 16 rokov, prvý z kresťanov odišiel do egyptskej púšte v Thebais; požíval veľkú vážnosť a zomrel v dokonalej svätosti ako stotrinásťročný starec. Svätý Anton, pustovník, videl slávny vchod jeho duše do neba. On aj pochoval telo prvého pustovníka. Jeho hlavné relikvie sú v chráme svätého Petra a v chráme Panny Márie na Kapitole v Ríme.
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.
Svätých Anjelov Strážcov
Svojim anjelom rozkázal Boh, aby strážili teba. – Boh nám pridelil svojich vlastných služobníkov, aby nás viedli cestou do večnej vlasti, chránili, napomínali a posilňovali v boji proti nepriateľom. Okrem toho prednášajú a odporúčajú Bohu naše modlitby a sprostredkujú nám jeho milosti.
Tento sviatok vyprostredkoval cisár Leopold I. od pápeža Klimenta IX. v roku 1667 pre oblasť svojich krajín s termínom prvej septembrovej nedele; pre celú Cirkev – a to s dátumom 2. októbra – ho ustanovil Kliment X. v roku 1670.
Svätých anjelov stvoril Boh pre svoju slávu a službu (introit, ofertórium, komúnia) a pre ochranu a vedenie ľudí (lekcia, graduál). Každý človek má svojho anjela strážcu (evanjelium).
Presvätého Mena Márie
Zdravas, Hviezda morská! – Tento sviatok pre celú Cirkev nariadil Inocent XI. v roku 1683 z príležitosti oslobodenia Viedne od Turkov.
Pozdravujeme Spasiteľovu Matku a svoju Kráľovnú na jej meniny (introit), obdivujeme jej výsady (lekcia), najmä hodnosť Matky Božej (evanjelium). S ňou sa pripravujeme na príchod jej Syna (ofícium). Pri Pánovom stole zaujímame hodnosť, podobnú Matke Božej (komúnia).
Svätej Márie Magdalény, kajúcnice
Kajúcnica veľkej lásky. – Pochádzala z Magdaly pri Genezaretskom jazere. Po obrátení sa stala horlivou Spasiteľovou učeníčkou. Vytrvala s ním aj pod krížom a sprevádzala ho až ku hrobu. Vo veľkonočné ráno šla mu vykonať poslednú poctu, ešte naposledy chcela pomazať jeho telo; no tu sa dozvedela, že vstal zmŕtvych. Radostnú zvesť odnáša apoštolom (preto je v dnešnej omši krédo). Liturgia vidí v nej aj Máriu, sestru Lazárovu z Betánie, ktorá pred smrťou pomazala Spasiteľovi nohy (orácia), a kajúcu hriešnicu, ktorej u farizeja Šimona odpustil hriechy (evanjelium). Z lásky ku Spasiteľovi odvrátila sa od hriechu (introit) a stala sa jeho nevestou (lekcia, ofertórium, komúnia). Dnes v duchu Márie Magdalény a v jej spoločenstve slávime obetnú hostinu s Kristom.
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).
Svätého Alojza z Gonzagy, vyznávača
Anjel v ľudskom tele. - Narodil sa v roku 1568 v Castiglione pri Mantue z grófskej rodiny. Od malička sa vyznačoval láskou k čistote, modlitbe a kajúcnosti (orácia). V roku 1585 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej, kde v dvadsiatom treťom roku života stal sa obeťou morovej nákazy, keď opatroval chorých (1591). Tento „anjelský mladík“ je patrónom mládeže. Pochovaný je v Ríme v kostole svätého Ignáca, v krížovej lodi v kaplnke mu zasvätenej. Omša vychvaľuje jeho anjelskú čistotu (introit), chránenie sa každého hriechu (lekcia) a lásku k bližnému, ktorej sa stal obeťou (evanjelium). Svojím svätým životom si zaslúžil, aby bol obyvateľom nebeskej svätyne (ofertórium); časté požívanie anjelského pokrmu urobilo ho podobným anjelom (komúnia).
Svätého Antona z Padovy
Učiteľ a pomocník v núdzi. – Narodil sa v roku 1195 v Lisabone (Portugalsko). V pätnástom roku života vstúpil do rehole augustiniánov, neskôr sa pripojil k duchovným synom svätého Františka z Assisi. Jeho múdrosti a výrečnosti nemohli odolať ani najzatvrdilejší hriešnici. Jeho kázne sprevádzali zázraky. Zomrel tridsaťšesťročný v Padove v roku 1231. Pochovaný je vo vlastnom kostole v Padove. O rok neskôr ho Gregor IX. vyhlásil za svätého a Pius XI. mu v roku 1936 pririekol titul učiteľa Cirkvi.
Svätého Atanáza biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Prenasledovaný, ale nepremožený. – Narodil sa v Alexandrii v roku 328. Stal sa biskupom v svojom rodisku. Pre vernosť k zásadám nicejského snemu bol na podnet ariánov päťkrát vo vyhnanstve. Jeho štyridsaťšesťročné biskupské účinkovanie je nekrvavým mučeníctvom za pravú vieru; neraz len zázrakom unikol istej smrti. Bol vynikajúcim učencom Cirkvi. Zomrel v roku 373 v Alexandrii. Benátčania zachránili i jeho pozostatky a uložili ich v kostole sv. Kríža v Benátkach. Sv. omša hovori o jeho víťaznom utrpení.
Svätého Rajmunda z Peñafortu, vyznávača
Prinášajme hodné ovocie pokánia. – Ako štyridsaťpäťročný vstúpil do rehole dominikánov, kde sa stal generálnym predstaveným. So svätým Petrom Nolaskom založil rehoľu Panny Márie na vykupovanie zajatých kresťanov. Z Baleárskych ostrovov zázračne preplával na svojom plášti do Barcelony. Zomrel takmer storočný v rok 1275. Spočíva v Barcelone.
Sv. Hilára biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Jeho slovo zaznelo v strede Cirkvi. – Pochádzal z Akvitánie, Francúzska. Ako biskup v Poitiers sa vyznačil bojom proti ariánom a teologickými spismi. Zomrel v roku 367. Jeho hrob je v Parme (Taliansko) v tamojšom dóme.
Spomienka sv. Félixa, kňaza a mučeníka
Sv. Felix bol kňazom vo svojom rodisku Nole (Kampánia, Taliansko). Décia viackrát trpel prenasledovanie a mučenie, z ktorého sa vyslobodil: slovom Božím. Zomrel prirodzenou smrťou (asi roku 260), keď mnohých priviedol k pravej viere. Jeho telo leží vo vlastnom nádhernom chráme v Nole.
Svätého Januára, biskupa, a spoločníkov mučeníkov
Slávny zástup mučeníkov. – Svätý Január, biskup beneventský, so svojím diakonom Festom, lektorom Deziderom a s niekoľkými veriacimi bol hodený dravým zverom v Puteoli pri Neapoli. Keď sa ich nedotkli, sťali ich mečom okolo roku 305 za Diokleciánovho prenasledovania. Pochovaní boli v neapolských katakombách. Hrob svätého Januára má teraz vlastnú kaplnku v neapolskej katedrále, kde opatrujú aj ampulku s jeho krvou. Každý rok na sviatok svätého Januára sa opakuje zázrak: keď zoschnutá krv príde do blízkosti jeho hlavy, ožije, akoby bola čerstvá.
Svätého Kornela, pápeža, mučeníka Svätého Cypriána, biskupa, mučeníka
Spomienka svätých Eufémie, Lucie a Geminiána, mučeníkov
Kristus víťazi v mučenikoch (svätý Cyprián). – Svätého Kornela, pápeža (251 – 253), poslal cisár Gallus do vyhnanstva do dnešnej Civitavecchia v Taliansku, kde zomrel ako mučeník v roku 253. Zachovával umiernenú prax pri znovuprijímaní odpadlých kresťanov do cirkevného spoločenstva, preto ho niektorí rigoristi ostro napádali. Dopisoval si so svätým Cypriánom, rečníkom, neskôr kňazom a konečne biskupom v Kartágu, kde svätého Cypriána sťali v roku 258. Pochovaný bol v Kartágu (severná Afrika), jeho zostatky teraz uctievajú v Lyone (Francúzsko).
Svätá Eufémia, mučenica, mala v Chalcedone náhrobný chrám, v ktorom sa konal všeobecný koncil (v roku 451). Rímska vdova, svätá Lucia, bola umučená spoločne so svätým Geminiánom, ktorý, povzbudený jej mučením, verejne vyznal, že je tiež kresťanom.