Svätého Mikuláša, biskupa a vyznávača
Veselý darca. – Pochádzal z Patary (Lýcia) a bol biskupom v Mýre. Požíval veľkú úctu pre mnohé zázraky (orácia) a štedrosť. Patril k najäčším postavám biskupov 4. storočia a ako taký zúčastnil sa aj na sneme nicejskom (325). Zomrel okolo roku 350. Jeho úcta je na Východe všade veľmi rozšírená. Je patrónom východnej Cirkvi.
Omša líči obraz svätého Mikuláša ako vznešeného veľkňaza a verného správcu Kristovej pokladnice, za ktorú čnosť Spasiteľ odmenil ho večnou slávou.
Svätého Petra Chryzológa, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Spomienka svätej Barbory, panny a mučenice
Zvestovateľ prichádzajúceho Kráľa. – Sixtus III. vymenoval ho za biskupa Ravenny na žiadosť svätého Petra, ktorý sa zjavil pápežovi vo sne (orácia). Z jeho kázní nám zostalo 170, ktoré dostatočne odôvodňujú jeho prímeno ako „Zlatovravného“. Zomrel okolo roku 450. Jeho hrob je v Imole (Taliansko).
Svätá Barbora bola dcérou bohatého obchodníka v Nikomédii a s radosťou obetovala svoj mladý život za Krista v roku 306. Patrí k štrnástim svätým pomocníkom: a je patrónkou baníkov a delostrelcov, pomocnicou v nebezpečenstve ohňa a patrónkou dobrej smrti. Jej hrob je v Piazenze, podľa iných v Kijeve.
Svätého Františka Xaverského, vyznávača
Adventný kazatel pohanov. – Patril medzi prvých spoločníkov svätého Ignáca z Loyoly. Z poverenia svätého zakladateľa podobral sa na veľké dielo hlásať evanjelium národom Indie a Japonska a vykonával ho duchom pravého apoštola. Zomrel na ostrove Sancian pri južnom pobreží Číny v roku 1552. Hrob má v meste Goa (India). Omša ho oslavuje ako horlivého pracovníka pri šírení kráľovstva Božieho.
Svätého Félixa z Valois, vyznávača
Vysloboď nás z otroctva diablovho (orácia). – Pochádzal z kráľovského rodu Valois. Ako kňaz istý čas strávil v samote. So svätým Jánom z Mathy (sviatok 8. februára) založil rehoľu Najsvätejšej Trojice (trinitárov) na vykupovanie kresťanov z otroctva Saracénov. Trinitári nosili biele rúcho s červenomodrým krížom na prsiach. Zomrel 4. novembra 1212 v Paríži. Hrob je v kláštore Cerfroid (Meaux) vo Francúzsku.
Svätého Alberta Veľkého, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Apoštol pokoja. – Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padove, kde sa stal dominikánom. Bol výborným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil svätého Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel v roku 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole svätého Ondreja. Pius XI. ho v roku 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
Svätého Karola Boromejského, biskupa a vyznávača (Copy)
Veľký pastier duší. Pochádzal z grófskej rodiny Boromejských (narodený v roku 1538). Už vo veku 23 rokov stal sa milánskym biskupom a kardinálom. Zaujíma miesto v rade najväčších okrás Cirkvi. Horlivo prevádzal reformy tridentského snemu (1545-63): zakladal semináre, súril sostavenie katechizmu, reformoval cirkevné ustanovizne a rehole. Vyznačoval sa aj v hrdinskej láske k bližným, najmä v Miláne počas moru. Zomrel v roku 1584 v 47. roku života. Pochovaný je v milánskom dóme.
Svätého Jána Kentského, vyznávača
Hrdina kresťanskej lásky a pravdomluvnosti. – Pochádzal z Kent (Poľsko). Ako kňaz pôsobil na katedre teologickej vedy a v dušpastierstve. Bol profesorom krakovskej univerzity. Jeho štedrosť k chudobným pripomínajú temer všetky omšové texty. Umrel 24. decembra 1473. Leží v kaplnke Jagelonskej univerzity v Krakove.
Svätého Eduarda, kráľa a vyznávača
Blahoslavení čistého srdca! (Mt 5, 8.) – Posledný anglosaský kráľ, vnuk svätého Eduarda, kráľa a mučeníka. Mladosť strávil v mravne skazenom prostredí, ale čistotu si zachoval nedotknutú. Ako kráľ (od roku 1043) stal sa vzorom kresťanského panovníka, ktorý sa všemožne staral o svojich poddaných a upevňoval kresťanstvo v krajine. V manželstve zachoval panenstvo. Umrel 5. januára 1066. Pochovaný je v chráme svätého Petra v Londýne.
Svätého Františka Borgiu, vyznávača
Vzor Kristovej poníženosti. – Pochádzal z kniežacieho rodu Gandie a bol vicekráľom Katalánska (v Španielsku). Dojatý pohľadom na mŕtve telo kráľovnej Izabely, po manželkinej smrti opustil svetský život a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde sa stal jej 3. generálnym predstaveným. Bol pravým vzorom poníženosti a sebazapierania. Nepoddajne odmietal všetky hodnosti, ktoré mu ponúkali. Zomrel 30. septembra 1572 v Ríme. Pochovaný bol najprv v Ríme, od roku 1617 je jeho hrob v jezuitskom chráme v Madride.
Svätého Jána Leonardi, vyznávača
Spomienka svätého Dionýza, biskupa, Rustika a Eleutéra, mučeníkov
„Kážte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). – Pochádzal z Decimi (pri talianskom meste Lucca), 26-ročný prijal kňazské svätenie, aby sa úplne venoval šíreniu kráľovstva Božieho na zemi (evanjelium). V Lukke založil s tým cieľom kňazskú kongregáciu od Matky Božej. S kardinálom Vivés založil Dielo šírenia viery pre misie vo všetkých dieloch sveta. Umrel v roku 1609 v Ríme v hospitáli S. Maria in Particu. Pius XI. ho vyhlásil za svätého v roku 1938 a Pius XII. nariadil jeho sviatok v roku 1940.
Svätý Dionýz, člen aténskeho areopágu (súdneho dvora), stal sa kresťanom, dojatý kázaním svätého Pavla (lekcia). Evanjelium hlásal vo Francúzsku a blízko Paríža bol umučený so svojimi spoločníkmi. Je jedným zo 14 svätých pomocníkov.
Svätého Bruna, vyznávača
Láska k samote a mlčanlivosti. – S niekoľkými spoločníkmi sa osadil v samote Chartreuse (lat. Cartusia) pri Grenoble (Francúzsko), kde viedli prísny pustovnícky život. Takto vznikla najprísnejšia rehoľa tzv. kartuziánov, ktorá sa vyznačuje hlavne pestovaním samoty, pokánia a mlčanlivosti. Svätý Bruno zomrel v roku 1101 v kartúze La Torre v Kalabrii (Taliansko). Pochovaný je tamtiež.
Svätého Františka z Assisi, vyznávača
Franciscus pauper et humilis – chudobný a ponižený František. – Vedený milost'ou Božou, dokonale pochopil ideál chudoby Kristovej. Čo mal, rozdal chudobným a žil z almužny. Posmechu ľudí vystavený a otcom vydedený, začal hlásať život podľa evanjelia. Okolo seba zhromaždil podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorých pomenoval menšími bratmi a putujúc Umbriou hlásal pokánie a povzbudzoval ku kresťanskému životu podľa evanjelia. Innocent III. schválil rehoľu Menších bratov (Ordo Fratrum minorum – františkáni). Na konci svojho života prijal Kristove rany (sviatok 17. septembra). Zomrel v roku 1226. Pochovaný je v krypte vlastného chrámu v Assisi.
Pochopil a na vlastnom tele nosil tajomstvo Kríža (introit, lekcia). Ako poníženému a malému zjavil mu Boh svoje tajomstvá (evanjelium). Milosť Božia ho sprevádzala (ofertórium), stal sa otcom a živiteľom najpočetnejšej duchovnej rodiny (komúnia).
Svätého Hieronyma, kňaza a vyznávača
Čítajme knihu kníh, Písmo sväté! – Narodil sa v Stridone, v Dalmácii. Po prijatí krstu sa oddal najmä štúdiu svätých kníh. Z poverenia pápeža Damaza vyhotovil latinský preklad Písma svätého, tzv. Vulgátu, ktorú Cirkev prijala za úradný preklad Písma svätého. Niekoľko rokov žil na Východe ako pustovník, dlhé roky strávil v kláštore, založenom ním samým pri mieste Narodenia Pána v Betleheme. Tu zomrel v roku 420 a tu ho aj pochovali. Jeho telo neskôr preniesli do Ríma a uložili vo Veľkom chráme Panny Márie, uznávanom za rímsky Betlehem. Tu spočíva pri jasličkách Pánových (ad praesepe). Je jeden zo štyroch najväčších západných cirkevných Otcov.
Vtlačenie rán svätého Františka, vyznávača
Znaky Pána Ježiša nosím na tele (Gal 6,17). – Svätý František dva roky pred smrťou (1224) videl na vrchu Alverno okolo sviatku Povýšenia svätého Kríža ukrižovaného Ježiša v podobe Serafa so šiestimi krídlami. Toto zjavenie ponechalo na jeho tele rany Ukrižovaného. Tento sviatok slávime na pamiatku spomenutej udalosti, aby aj nás naplnila láska k Ukrižovanému.
Svätého Augustína, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane! – Narodil sa v roku 354 v Tagaste v Numídii (severná Afrika). Po ľahkomyseľnej mladosti, keď upadol aj do bludu manichejského, obrátil sa zásluhou modlitieb svojej svätej matky, Moniky (sviatok 4. mája) a pod vplyvom svätého Ambróza (sviatok 7. decembra). V roku 387 prijal svätý krst v Miláne. Potom sa vrátil do Afriky, prijal sviatosť kňazstva a od roku 395 bol biskupom v Hippo. Jeho kázne a spisy, ktorými mal rozhodný vplyv na tvorenie pravého kresťanského ducha svojej doby, dodnes hodnotia sa tak vysoko v Cirkvi, že ho právom nazývame „učiteľom milosti“. Zomrel v roku 430. Jeho ostatky preniesli z obavy pred Vandalmi najprv na ostrov Sardíniu, neskor do Pávie (severné Taliansko).
Svätého Joachima, otca Preblahoslavenej Panny Márie, vyznávača
Bohato udeľoval chudobným. – Muž svätej Anny a otec preblahoslavenej Panny Márie. Vo východnej Cirkvi je starým sviatkom, na Západe vyskytuje sa len v pätnástom storočí.
Podanie pozná svätého Joachima ako podporovateľa chudobných (introit, graduál) Bol svätého života (lekcia), ale jeho osobitnou výsadou je, že patril medzi predkov Ježiša Krista (evanjelium). V nebi požíva večnú slávu (oferórium), lebo na zemi bol verným sluhom Božím (komúnia).
Svätého Henricha, cisára a vyznávača
Oddanosť Svätej stolici. – Bol kráľom bavorským (od roku 905), kráľom nemeckým (od roku 1002), napokon rímsko-nemeckým cisárom (1014 – 1024). Staval kostoly a kláštory, založil biskupstvo bamberské. Vo vykonávaní dobrých skutkov pretekala sa s ním jeho svätá manželka Kunigunda, ktorá po smrti manžela skonala život v kláštore († 1033). Obidvaja sú pochovaní v bamberskom dóme.
Svätého Bonaventúru, biskupa, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ serafínsky. – Narodil sa v roku 1221 vo Viterbe (Toskánsko), ešte v mladom veku vstúpil do rehole svätého Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. V roku 1273 sa stal kardinálom. Zomrel v roku 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie v roku 1562. Popri svätom Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky („Doctor seraphicus“).
Svätého Bédu Ctihodného, vyznávača a učiteľa Cirkvi
Učiteľ Písma. – Anglický benediktín, ktorý od siedmeho roku žil v kláštore vo Wearmuth (Anglicko). Bédove spisy ešte za jeho života čítali v kostoloch. Dostal prímeno „Venerabilis“ (Ctihodný). Zomrel roku 735 v Durhame v Anglicku, kde je aj pochovaný.
Svätého Filipa Neriho, vyznávača
Srdce rozšírené pre lásku Kristovu. – Apoštol Ríma, pochádzajúci z Florencie (narodený v roku 1515). Založil oratórium pre výchovu mládeže, z ktorého vznikla kongregácia oratoriánov. Zomrel v roku 1595; pochovaný je v kostole Panny Márie in Vallicella (Chiesa Nuova) v Ríme.